Už to vyzeralo takmer tak, že nebude. Nová Fantázia prišla s niekoľkomesačným oneskorením – časy sú ťažké, papier je drahý, pandémia preriedila počty redaktorov vo vydavateľstvách aj titulov v edičných plánoch...
Existuje hranica medzi životom a smrťou? Čítajte Fantázia je už tradične „buchlička“ vyskladaná z finálových textov súťaže Martinus Cena Fantázie a doplnená o srdcovky zostavovateľa. Tohtoročnou novinkou bolo editorské kolo. Výborné rozhodnutie, ktorým sa inšpirovali z iných súťaží a ocenení a ktoré je v prospech súťažiacich aj hodnotiacich. Akým sa napríklad museli prebrodiť dve editorky, čítajúce komplet všetko, si človek ťažko dokáže predstaviť.
Mená, ktoré poznáme
Už roky a čoraz intenzívnejšie sa medzi finalistami objavujú rovnaké mená. Naďa Langová, Beáta Takáčová, Jara Radošovská, Milan Tichý, Lenona Štiblaríková, Monika Kandriková, Jana Tabačková a Simon Crabak, Miroslav Repaský, Richard Zamec či Marek Vaňous a Peter Bíro sú mená, s ktorými sme sa už v rámci rôznych ročníkov MCF stretli.
Do súťaže sa rok čo rok hlásia tí istí a, samozrejme, sa pripájajú aj noví a neskúsení, ale práve svojou nevypísanosťou a literárnou neskúsenosťou nemajú šancu tým skúsenejším konkurovať.
(zdroj: Foto - Archív SME)Ak sú ich texty objektívne kvalitnejšie, je v poriadku, že zborníky sú každoročným súhrnom jemne sa obmieňajúcich mien doplnených o zopár nováčikov. Ale ak je zámerom dávať priestor čo najširšiemu okruhu autorov, možno by víťazi a finalisti mohli mať v ďalšom roku stopku.
Nie preto, že by ich tvorba nebola dostatočne kvalitná, ale aby sa súťaž nestávala výstavnou skriňou donekonečna rovnakých autorov. Možno by sa k všetkým tým kategóriám a oceneniam v rámci MCF malo pridať ešte jedno – pre tých, ktorí sa niekedy dostali do akéhokoľvek finále. Alebo sa v ňom aspoň ocitli dvakrát. Súťažili by spoločne v akejsi kategórii pokročilých alebo seniorov medzi sebou navzájom. Bolo by to celkom fér a eliminoval by sa tým počet rovnakých mien v jednotlivých finále a v každej knihe.
