V bývalom Československu by sme ťažko hľadali ešte ďalšie také miesto, ktoré by bolo opradené toľkými tragickými udalosťami naraz.
Šumavský región na hranici s Nemeckom sa v roku 1950 takmer ani nemohol považovať za miesto hodné života, aj nad tými veselšími a krajšími udalosťami sa vznášal tieň smrti.

Po odsune Nemcov pripomínali dediny a mestečká krajinu duchov. Stovky ľudí hynuli pri nelegálnom prechode hraníc a tí, čo chceli zostať, prichádzali o svoje majetky v nariadenej kolektivizácii.
Ešte aj kláštory, ktoré mali byť chránené modlitbou alebo vyššou mocou, podľahli zániku a skaze.