Predstava, že niečo, čo je také krásne, povznášajúce a efemérne ako balet, má niečo spoločné s veľkou politikou, sa na prvý pohľad zdá absurdná. Minimálne rovnako absurdná ako predstava otvoreného vojenského konfliktu pred 24. februárom 2022.
Úlohou baletného umenia je prinášať emócie, zamyslenia, estetiku, vizuálnu pastvu a duševné pohladenie.
Napriek tomu sa, žiaľ, v niektorých epochách a režimoch politika v balete často odráža, neraz ho ovplyvňuje, a to zo stránky obsahu i formy, v niektorých prípadoch ho dokonca zneužíva.
Kto chce umlčať múzy?
Agresivita, s akou Ruská federácia zaútočila na Ukrajinu, prekvapila celý civilizovaný svet.
Negatívne dôsledky tohto bezprecedentného vojnového aktu pocítia všetci, dotknú sa bežného života všetkých ľudí vrátane umelcov. Ovplyvnia dramaturgiu, narušia vzťahy medzi západnými a východnými divadlami, budú zrušené dôležité spolupráce, nevzniknú mnohé inscenácie.
V kontexte vojny a utrpenia sú to, samozrejme, banality, s ktorými sa spoločnosť i divadlá dokážu časom vyrovnať. Prítomná však ostáva ľudská tragédia. Zbytočné straty na životoch, zmarené sny mladých umelcov, mnoho nenaplnených ambícií a nevyužitého talentu.
Sociálnymi sieťami sa šíria fotografie baletného sólistu Ukrajinskej národnej opery, zaslúžilého umelca Ukrajiny Oleksia Potiomkina, ktorý vymenil tréningy na baletných sálach za nepohodlie v zákopoch.
Keď rinčia zbrane, múzy mlčia. Potiomkin bráni svoju vlasť. Bizarná realita cudzieho človeka, ktorá sa nás priamo netýka.
Príbeh iného mladého ukrajinského sólistu sa nás (v Balete SND) týka.
