Jedinci štedro obdarení fantáziou nezvyknú túto svoju životnú prednosť tajiť. Umožňujú jej prejaviť sa, vyšantiť. Tento postoj vedie k jedinečným výtvorom, vynálezom, teóriám, myšlienkam. Predvádzajúca sa fantázia vyvoláva údiv, obdiv, inšpiráciu. No občas, ak priveľmi vyčíňa, môže viesť k vyčerpaniu, či dokonca znechuteniu...
Súrodenecké vzťahy sú občas zložité. Dorka, Viola a Luky by o tom vedeli rozprávať, a veruže aj budú – začínajú v knihe Dorka Magorka.

Dorka je zo súrodencov najmladšia. Jej bábätkovské časy sa, na kratučký okamih, ukážu až neskôr, ale poslúžia ako dôkaz, že výmyselníčkou bola od plienok. Averzia súrodencov sa asi začala formovať už vtedy a v (knižnej) súčasnosti je už stabilnou súčasťou ich postoja k sestre.

Volajú ju Dora bláznivá, Dorota alebo Dorka Magorka. Nechcú sa s ňou hrávať, rozprávať sa s ňou. Dorka síce prejavuje záujem o ich pozornosť, ale dokáže sa skvelo zabaviť aj bez nich – vďaka fantazmagóriám. Stav, ako keď sa ti niečo sníva, a ty netušíš, čo je pravda a čo sen. No ty nespíš, si hore, a len si tak fantazmagoríš, je Dorkinou každodennou realitou...
Dorka nie je na súrodencov odkázaná, má predsa príšerku Zorku. Zorka je skvelá kamoška! Vždy sa chce s Dorkou hrať, dumajú spolu nad dôležitými otázkami (Prečo máme podpazušie? Čo môže byť opak k slovu sendvič?). V dome žijú aj iné príšery – smradodes, kečšplech, luxomor, foteliar, šuplikant, nočný des, plachtoduch...
Vidí ich iba Dorka (a Zorka) a na jej snahu varovať ich súrodenci reagujú zlosťou. Chcú sa Dorke pomstiť, vystrašiť ju. Porozprávali jej preto o Pažravici Žravici, päťstosedemročnej zlodejke dievčatiek, túžiacej po Dorke. Možno však nepríde, ak prestaneš fantazmagoriť ako malé decko, tvrdili.
No stalo sa presne to, čo nechceli – Dorka znova fantazmagorila. Pažravica sa ocitla v ich domácnosti a číhala na Dorku. Tá sa rozhodne nemienila vzdať bez boja. Po jej boku stála Zorka a tiež jej dobrá víla – pán Otrava, búrajúca všetky nežno-naivné predstavy, ktoré ste kedy o vílach mali. Čarovné výkony tejto bradatej, mužskej víly sú žalostne slabé, v boji proti Pažravici veľmi nepomáhajú. Dorka si však vždy dokáže poradiť...
Dorka Magorka má ozajsky ozajskú kamošku
Zajtra sa začína školský rok a Viola s Lukym Dorke dohovárali, aby v škole nefantazmagorila. Tvrdili, že ak chce mať kamošov, nesmie byť sama sebou. Dorku ich slová vyplašili a neodvrátiteľnú realitu – návrat do školy, chcela odvrátiť s vílinou pomocou.

Pán Otrava chcel školu premeniť na palacinku, ale príprava mu vraj potrvá celé dni, a Dorka sa návratu do školskej lavice nevyhla. Našťastie jej osud nadelil správnych spolusediacich – chlapca Tomiho, ktorý už Dorku poznal a mal ju rád, a neznáme dievča. Stačil jediný pohľad na jej autoportrét, aby Dorka dospela k jasnému záveru – našla som najlepšiu kamošku!
Spolužiačka bola výnimočná na prvý pohľad. Staromódne šaty s obrovskou nariasenou sukňou, fixkou nakreslené náušničky, čelenka v strede čela, pôsobivé správanie, dokonca aj meno mala výnimočné – Rozabela.
Prítomnosť neskôr prestala byť dokonalou a stala sa komplikovanou. Pán Otrava sa, chtiac pomôcť Dorke, nechtiac zmenil na kura a ocitol sa v pazúroch samotnej Pažravice Žravice...