Podľa toho, ako vníma spoločnosť psychické poruchy, môžeme vidieť aj jej psychické zdravie. Aj ľudia s autizmom či Aspergerovým syndrómom môžu žiť plnohodnotné životy. Len o tom, ako im pomôcť, musí vedieť aj ich okolie. Profesorka Daniela Ostatníková sa venuje problematike autizmu už dlhé roky a práve so svojimi spolupracovníkmi pripravila knihu Autizmus od A po S.
V knihe sa zaoberáte aj vývojom termínu autizmus a porúch autistického spektra. Predpokladám, že to nie je „civilizačné“ ochorenie, ale takéto deti tu boli vždy.
Ľudia s duševnými poruchami boli v minulosti celkom inak vnímaní v porovnaní s dneškom. V druhej polovici minulého storočia napríklad ako súčasť detskej schizofrénie. To sa zmenilo v roku 1980, keď Americký diagnostický a štatistický manuál (DSM) prvý raz v histórii uznal detský autizmus ako samostatnú jednotku.
Matej Drlička: Nie sme elitárska inštitúcia Čítajte Od roku 2013 v USA (DSM 5) a v Európe od 2022 (MKCH 11) sú jedinci, ktorí spĺňajú diagnostické kritériá, vedení pod spoločnou diagnózou Autism spectrum disorders (ASD) – Poruchy autistického spektra (PAS).
Ako boli označované deti, kým sa im našla diagnóza?
Kedysi boli ľudia s autizmom pokladaní za čudákov, ktorých spoločnosť vyčleňovala na okraj a považovala za mentálne obmedzených a pre reálny život nepoužiteľných. Až s technologickým rozmachom sa v posledných desaťročiach ľudia s autizmom bez poruchy intelektu dokázali uplatniť práve pre ich zmysel pre detail a istú formu stereotypného „strojového“ myslenia.
Tým sa stali úspešnými zamestnancami v dynamicky sa rozvíjajúcej IT sfére, kde sa neriešili sociálne vzťahy a empatia. Technologický svet posunul týchto ľudí do ekonomickej nezávislosti a tým sa postupne prepracovali k úspechu aj na reprodukčnom trhu.
Aj preto, ale aj z mnohých iných dôvodov, ktoré sprevádzali kultúrnu vyspelosť spoločnosti, sme začali týchto ľudí viac vnímať a zvyšovalo sa povedomie aj o tejto ich poruche.
O pôvode porúch autistického spektra sa vedú dlhoročné diskusie. Od stále nejednoznačných a nepotvrdených genetických predispozícií až po bludy typu „očkovanie spôsobuje autizmus“. Ak sa vás pýtajú rodičia autistických detí na príčinu, ku ktorej z teórií sa prikláňate?
Výskum príčin autizmu je v neustálom vývoji a každý mesiac rastie množstvo vedeckých informácií v súvislosti s touto poruchou. S väčším množstvom dostupných metód a prístrojového vybavenia sa viac odhaľuje komplexnosť riadenia vývinu ľudského mozgu a prepojenosť mnohých regulačných génov, ktorých zapínanie a vypínanie v priebehu vývinových okien sa zdá byť veľmi významným faktorom.
Ale identifikovali sa aj gény, ktorých mutácie vznikajú v zárodočných bunkách (v spermiách alebo vo vajíčku), majú veľký účinok a môžu spôsobiť autizmus u dieťaťa. Dnes vieme o stovkách génov, ktoré majú svoj podiel na autizme. Tieto gény ani nemusia byť poškodené, môže sa stať, že faktory z vonkajšieho alebo vnútorného prostredia ich, ľudovo povedané, vypnú, alebo ich zapnú v nesprávny čas a celá kaskáda vývinových dejov sa poruší.
Daniela Ostatníková (zdroj: Foto - Archív D.O.)Zlyhanie funkcie génov zodpovedných za správnu výstavbu neurónov a ich spojení s dôsledkami na mozgové funkcie sa spája nielen s autizmom, ale aj s inými psychiatrickými ochoreniami a, žiaľ, zatiaľ presný mechanizmus nie je známy.
Autizmus je podľa súčasných výskumov dôsledkom poruchy funkcie génov, ale úlohu určite zohrávajú aj vplyvy prostredia, či už vnútorného (infekcie, chronický zápal, metabolické poruchy, hormóny), alebo vonkajšieho (toxíny, endokrinné disruptory a podobne).
Aj vy a váš výskumný tím pracujete s jednou hypotézou – konkrétne so vzťahom medzi testosterónom a autizmom. Ako ďaleko ste s výskumom? Dá sa hovoriť o tom, že práve tento hormón preukázateľne vplýva na rozvoj autizmu?
Sledovali sme hladiny testosterónu u vysokofunkčných jedincov s autizmom už pred takmer pätnástimi rokmi, keď sa sformovala vedecká skupina okolo profesora Barona-Cohena na Cambridgeskej univerzite.
