Všimli (sme) si ju mnohí až po prepadnutí Ukrajiny. Jej statusová fotografia na facebooku, ako Red (Červená čiapočka) a Wolf na traktore z poľa odvážajú ruský tank označený písmenom Z, sa stala virálnou a v neskutočnej skratke vystihovala (aj keď veľmi, veľmi zjemnenej) dianie u našich východných susedov. Odvtedy (sme) ju sledovali mnohí – a Rosie Šípiková, pod týmto menom vystupuje na sociálnej sieti, stojí za veľa otázok.
Gábor Németh: Maďarská vláda sa dá nazvať demokratickou jedine preto, že ju možno zvrhnúť Čítajte Podmienkou tohto rozhovoru bolo, že ostanete anonymná, aj keď dá sa vyhľadať, o koho vo vašom prípade ide – neskôr bude jasné, prečo ste si dali túto požiadavku. Začnime teda inde. Kto je Red/Červená čiapočka a ako sa narodila? Videl som ten (asi prvý) obraz NO PASARAN s detsky obráteným S u Juraja Lukáča, náčelníka Lesooochranárskeho zoskupenia VLK a autora projektu Vlčia rezervácia.
Anonymita mi vyhovuje skôr z toho dôvodu, že sa zviditeľňovať nepotrebujem. Kreslenie ma neživí, je to len spôsob relaxu a hlavne som introvert, najviac zo všetkého ma baví sedieť na jarnej tráve a počúvať spev vtákov, takže tento „fenomén doby“ na sociálnych sieťach nejako špeciálne neprežívam.
Mám aj inú facebookovú stránku, ktorú považujem za oveľa dôležitejšiu než moje amatérske kresbičky. Červená čiapočka vznikla v období, keď Juro Lukáč bojoval za zákaz lovu vlka a tak logicky sa vlka jeho parťáčka zastala.
Ja zvieratá poznám a milujem, celý život sa im v nejakej miere venujem, ovládam etológiu, takže rozumiem aj tým lesným tvorom, z ktorých u nás poľovníci a médiá nespravodlivo šíria paniku.
Do akej miery je Red vaším alter ego? Lebo je zjavné, že sleduje(te), čo sa okolo deje.
Úplne. Maľovanie je môj relax, s dôrazom na môj. Začalo sa to spontánne, uvedomovala som si, že celý život sa len snažím niekomu pomáhať, stále riešim iných a ja som sa v tom všetkom stratila a nie som šťastná. Ako dieťa som milovala kreslenie a maľovanie, a tak som sa k tomu vrátila, kúpila plátno a začala si maľovať.
A keď obrázkov bolo viac, rozdávala som ich kamarátom. Teraz už všetci moji blízki majú domácnosti plné obrázkov, ktoré som im nanútila. Red – jasné, že to je moje alter ego, do obrázkov dávam svoje pocity, nie je to o ničom inom. Keď som naštvaná, tak Červená čiapočka dupe lesom s kalašnikovom pod pazuchou a ide riešiť veci.
Ako tie obrázky vznikajú? Čítate noviny, glosujete dianie okolo nás, facebook vám dodáva strelivo každý deň – na všetko sa aj tak nedá reagovať, hoci uznávam, že sa snažíte. Ako tie podnety selektujete?
Ale kdeže, nijako špeciálne sa tým nezaoberám, toto ma absolútne neživí, takže len občas niekde v hlbinách internetového hnojiska narazím na tému, zoberiem tablet a nakreslím si to. Sú to rýchlovky. Robila som to aj predtým, len menej často. Vždy sa nájde niečo, čomu sa musí človek zasmiať, aby sa nezbláznil.
Maľujete obrazy, kreslíte na PC. Ako konkrétne manuálne vznikajú tie príbehy?
Neviem maľovať. To vedia tí, čo to roky študovali. Pre mňa je to relax.
(zdroj: Foto - Archív SME)Neakceptujem žiadosti o to, aby som niekomu niečo namaľovala, nestojí mi to za tých pár eur, ručná práca sa u nás necení, a tiež by sa vám nechcelo maľovať dva dni niekomu jeho predstavy a mať z toho zisk 10 eur. Chápete. Takže maľujem len to, na čo mám práve chuť. Neriešim, či sa to predá, nie je to mojím cieľom. Len dávam na plátno svoje pocity. A milujem sýtu farbu kvalitných farieb. Som ňou fascinovaná.
Ak teda mám pohodu a čas, tak si maľujem. Kvalitné plátno, vynikajúce profesionálne farby, užívam si dotyk s nimi. A keď mám len nápad a potrebu ho dať von, tak zoberiem tablet a načarbem si to. Dlho som sa týmto technickým vecičkám vyhýbala, nechápala som ich, ale čím viac tomu rozumiem, tým viac ma baví jednoduchosť kreslenia v digitálnom svete.
Hovoríte, že maľovanie je pre vás relax a partizánčina. Relaxu či ventilu rozumiem, ako myslíte tú partizánčinu?
Hovorí vám niečo výraz guerilla gardening? Je to sadenie zeleniny alebo kvetov na pôdu, ktorá ti nepatrí. V podstate niečo podobné, ako robia teraz ruskí vojaci na Ukrajine so semienkami slnečníc vo vreckách.
Ja mám svoj guerilla painting. Maľujem to, čo milujem, a chcem veriť tomu, že deti napríklad z môjho obrázku starého bútľavého stromu plného zvieratiek pochopia, aké dôležité sú v prírode práve tieto stromy, a raz, keď vyrastú, ich budú chrániť.
Ak prebehnete po mojej facefookovej stránke obdobie pred napadnutím Ukrajiny, zistíte, že podstatne viac než obrazov som tam mala svojich zážitkov z prírody alebo fotografií zvierat, ktoré sme stretli. Keď sa veľa pohybuješ lesmi, začneš sa s ich obyvateľmi spoznávať.
