Predstavte si, že je rok 2010. Ste asi 50-ročná Švédka. Práve vám zomrela stará mama. Je to matka vašej matky, takže v materskej línii máte rovnakú mitochondriálnu DNA (haploskupinu). Dáte si urobiť za sto eur svoju DNA analýzu. Vedci vám oznámia, že vaša stará mama mala s veľkou pravdepodobnosťou laponský pôvod.
Dejiny Čítajte Presne to sa stalo Karin Bojsovej. Takéto prekvapujúce zistenie ju motivovalo viac zistiť o pôvode svojich rodín a o najnovších poznatkoch z oblasti genetiky. V tom čase pritom Bojsová už bola známa novinárka v najväčšom a serióznom švédskom denníku Dagens Nyheter, a to dokonca ako vedúca vedeckej rubriky.
Prelomové hypotézy
V posledných piatich až desiatich rokoch boli výskum a analýzy DNA také závratné, že to zaskočilo aj mnohých vedcov. Spomínané DNA analýzy a ich interpretácie od špičkových vedcov otvorili úplne nové obzory aj pre sčítanú novinárku Bojsovú. Ponorila sa do štúdie archívov, matrík, genealógie, minulosti vlastnej rodiny. Objavila veľmi cenné a poučné príbehy.
To, čo zistila počas nasledujúcich piatich rokov, ju viedlo k napísaniu bestselleru Mých prvních 54 000 let (český preklad vyd. Paseka 2018). Bojsová vo svojej knihe pútavou formou prepája príbeh svojej rodiny a jej vzdialených prapredkov s veľkým príbehom ľudstva.
(zdroj: Foto - Archív SME)Dnes sa už často dá zistiť z DNA analýz, odkiaľ prišli vaši predkovia v stredoveku, ale dokonca aj v čase, keď ešte neexistovalo písmo. Dokážeme niekedy vidieť migračné krivky niektorých populácií. Bojsová populárnou formou predstavila širšej verejnosti mnohé revolučné zistenia.
Jej kniha spolu s novou knihou od harvardského profesora Michaela Witzela Pôvod mýtov prinášajú aj ďalšie prelomové a často až šokujúce hypotézy. Sú podporované už skoršími hypotézami i dnešnými zisteniami od najlepších vedcov a profesorov z oblasti prehistórie, archeológie, genetiky, lingvistiky, mytológie.
Spoloční prarodičia Adam a Eva
Medzi prekvapujúcimi zisteniami sú napríklad tieto:
Všetci v súčasnosti žijúci ľudia majú jedného spoločného otca (Adama), ktorý žil pred asi 200-tisíc rokmi. Podobne všetci dnes žijúci ľudia majú v ženskej línii (mitochondriálna DNA, línia moja matka a jej matka a jej matka atď.) vždy na konci jednu spoločnú pramatku (tzv. mitochondriálna Eva), ktorá žila pred asi 200-tisíc rokmi v Afrike.
