V sobotu 9. apríla sa v historickej budove Slovenského národného divadla odovzdávali ocenenia Národnej filmovej ceny Slnko v sieti za roky 2020 a 2021. Emília Vášáryová získala cenu za Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Ako absolventka herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v roku 1963 bola dve sezóny členkou Novej scény a od roku 1964 sa stala členkou Činohry SND. V roku 1978 dostala titul zaslúžilej umelkyne a je držiteľkou množstva ocenení – DOSKY (1999, 2002, 2004), Cena Igric (2000), Český lev (2004) či štátne vyznamenanie Medaila za zásluhy (2003).
Starostlivo si vyberá roly, ktoré stvárni, a dbá najmä na to, aby boli dostatočne rozdielne a nezaškatuľkovali ju. Herectvo si primárne nevybrala, azda by sa dalo povedať, že toto povolanie si vybralo ju. Pôvodne chcela veľa študovať a cestovať, avšak konštatuje, že vďaka nemu spoznala množstvo zaujímavých ľudí a neľutuje, lebo herectvo jej život naplnilo. Miluje more a všetko, čo s ním súvisí.
Rastislav Kuril, Gabriel Popescu: Ak divadlo je chaos, film je anarchia Čítajte Nedávno som sa dočítala, že na svet sa už pozeráte s nadhľadom a humorom. Poraďte, ako na to v týchto časoch?
V týchto časoch je ťažké čokoľvek radiť. Momentálne som vďačná za to, že po dva a pol roku nadišiel čas, keď oprašujeme hry, hráme a vraciam sa k hrám, ktoré som dlhšie nehrala. Mám čo robiť, cvičím si hlavu a pamäť a to mi dodáva chuť aj v týchto časoch.
Zaujala vás z tohto dôvodu aj rola v romantickej komédii Šťastný Nový rok: Dobro došli?
Je to pokračovanie a my sme museli dopovedať náš príbeh. Netušili sme, že pani Kronerová nám napíše ďalšie pokračovanie nášho filmového vzťahu. Mala som pocit, že sa v prvej časti, keď sme sa stretli v Tatrách, náš príbeh uzavrel. Šťastný Nový rok a jeho pokračovanie sú romantické komédie a príbeh ma oslovil najmä preto, lebo vianočné Tatry sú mojou srdcovou „témou“. Poznám to tam, chodím tam pravidelne. V Chorvátsku som nebola, odkedy tam bola vojna. Tentoraz som však ani nevošla do vody – v máji ešte bolo more chladné.
Ako prebiehalo nakrúcanie v Chorvátsku?
Keď som sa dozvedela, že film sa bude nakrúcať v máji v Chorvátsku a v divadle som práve vtedy nič nemala, naivne som predpokladala, že tam už je leto. Bola tam však taká zima, že som sa dívala z okna hotela na zasnežené hory. Hrali sme horúce leto a pritom po ceste ešte padal sneh. Len čo sme začali točiť, v divadle sme začali skúšať, preto som sa musela niekoľkokrát počas nakrúcania otočiť a ísť na Slovensko. V našom povolaní je to priam zákonité, že práce sa takto prepletajú.
V rámci filmu Šťastný Nový rok: Dobro došli máte peknú scénu so svojou filmovou dcérou, ktorej materským a zároveň racionálne zdravým spôsobom vysvetľujete, ako by sa mala postaviť k svojej životnej situácii. Je toto scéna, s ktorou ste sa aj vnútorne zžili?
Emília Vášáryová (zdroj: Foto - Martin Črep)Určite áno. V predošlom diele som mala podobne peknú scénu, respektíve dobrý dialóg s vnučkou a v tomto diele je to práve táto scéna. Hoci tam bola strašná zima, keď sme ju nakrúcali. Začínali sme ráno, aby tam nebolo veľa ľudí, i keď už vtedy v Chorvátsku zúril covid, takže turistov tam veľa nebolo.
Nakrúcali ste aj na jachte. Ako si spomínate na túto časť filmovania?
Nikdy predtým som na jachte nebola. V noci, v deň mojich narodenín, som sa ocitla na jachte. V deň filmovania bolo more nepokojné. O dvanástej v noci náhle more utíchlo, ukázal sa mesiac a veľká strieborná cesta, ktorú milujem. Milujem more a všetko, čo s ním súvisí. Toto je moja najmilšia spomienka na celý film. A zrazu sa ozvalo Happy Birthday a bola som veľmi šťastná. Užila som si to.
Aké filmy či seriály vyhľadávate ako diváčka?
Na filmy ani seriály nemám čas. Dva a pol roka som nebola v kine. Ak mám do niečoho investovať čas, vyberám si cielene. Idem po režiséroch, po menách, po hercoch a vyberám si filmy, nie seriály. Celý život som pracovala, prišla som domov o desiatej, pol jedenástej a púšťať si vtedy seriály som nemala záujem. Ani neviem, či som niekedy nejaký seriál sledovala. Keď som svojho času povedala, že som nevidela ani Nemocnicu na okraji mesta, všetci sa zdesili. Bola som šťastná, že som sa po príchode domov mohla venovať celkom iným veciam. Celkovo som zriedkavý divák.
A v akých filmových či divadelných úlohách sa cítite najlepšie?
V dobrých. Keď viem, že je to slušne napísané a mám tam čo hrať. Som rada, keď je to vždy o niečom inom, keď to nie sú škatuľky a keď si môžem zahrať rolu, o ktorej som predtým ani netušila, že by som ju mohla hrať a je z iného „materiálu“ ako predošlá. Veľmi si dávam pozor na to, aby sa tieto roly neopakovali.
Čo považujete za svoju životnú rolu?
