Doktorka Kateřina Rusinová hľadí uprene do očí svojho pacienta. Pýta sa, čo je preňho práve teraz dôležité, a zisťuje, z akého hodnotového nastavenia vychádzajú jeho túžby.
Počúva s porozumením a pokojom. Vníma a vyhodnocuje každé jeho slovo, aby mu vedela pomôcť.
Možnosť, že ho vylieči, je vylúčená. Ale môže mu pomôcť odísť.
V úvodných titulkoch filmov sa niekedy uvádza, že akákoľvek podobnosť so skutočnými osobami je čisto náhodná. V prípade dokumentárneho film Jednotka intenzívneho života, ktorý vznikol na paliatívnom oddelení pražskej nemocnice na Karlovom námestí, je to presne naopak.
