Udeľovanie výročných cien Americkej akadémie filmových umení a vied nikdy nepáchlo odérom nemodernosti, zastaranosti a prežitosti viac ako tento rok. A nielen preto, že kým sa dámy vo výstredných róbach a páni v smokingoch veselo zabávali, na druhom konci sveta ruské rakety dopadali na Ukrajinu.

Možno prispeli aj dva roky pandémie, no schyľovalo sa k tomu už dávno. Akadémia a producenti, zodpovední za podobu slávnostného udeľovania Oscarov, akoby odmietali priznať, že pravidlá hry sa zmenili.
Koniec starých čias
Internet dokáže obratom uspokojiť diverzifikované záujmy i špecifický vkus. Mnohomiliónové predaje nahrávok sú preč, rovnako ako časy hŕstky najžiarivejších superhviezd. Nikto nestojí v dlhočizných radoch na nový album či vstupenky do kina. Každý číta, počúva a sleduje čo chce a kedy chce.
Čoraz viac divákov má čoraz komfortnejší prístup k čoraz širšiemu repertoáru neustále pribúdajúcich streamovacích služieb, ktorý môže v pohodlí domova konzumovať na čoraz dokonalejších zariadeniach s čoraz väčšími obrazovkami a čoraz kvalitnejším zvukom.
Do kín sa dnes nechodí za filmom, ale za spoločnosťou. No a predstava, že štvorhodinový slávnostný ceremoniál bude divácky atraktívny, ak ho budú uvádzať veľkohubí zabávači, je číry nezmysel.
Paradoxne práve americká filmová zábava láka publikum na dokonale zobrazovanú akciu v divokom tempe, nedá mu vydýchnuť. Vychovala divákov, ktorí nemajú dôvod sedieť dlhé hodiny pred televíznou obrazovkou, len aby sa dozvedeli, kto získal pozlátenú sošku naháča s mečom.

Divákov, ktorých neupúta forma ťažkopádneho ceremoniálu, ale ani obsah: koho dnes už len zaujíma, kto vyhral? Divácky záujem, vkus ani predaj vstupeniek to nijako dramaticky neovplyvní. A zmenila sa i samotná podstata filmovej tvorby. V ére pätnásťsekundových videí na sociálnych sieťach, stále dokola zavádzaných a rušených protipandemických opatrení, ale i v čase ruskej agresie proti Ukrajine, Oscar ani zďaleka nie je takým rozhodujúcim faktorom filmárskej kariéry ako pred pol storočím.