Článok pokračuje pod video reklamou
Ak sme na Slovensku doteraz vnímali Andyho Warhola ako čudáka spojeného so Slovenskom pupočnou šnúrou jeho rusínskych rodičov z Mikovej, po novom netflixovom dokumente nazvanom The Andy Warhol Diaries môžeme spokojne hovoriť o tom, že z Warhola sa stal dokonalý terč pre našu prostorekú inkvizíciu.
Filmári v prúde Čítajte V prípade najzaujímavejšieho umeleckého múzea na Slovensku uloženého excentricky v Medzilaborciach by som asi zvýšil ochranu, ani nie tak pred lúpežníkmi či vandalmi, ale pred exorcistami. Andy Warhol ako ikona popkultúry? Už sme to prežuli. Ale ako miláčik a inšpirácia homosexuálnej scény?
Denník cez telefón
Denníky Andyho Warhola sú knihou, ktorá mala – ako v prípade mnohých počinov Andyho Warhola – svojský spôsob vzniku. Po neúspešnom atentáte na Warhola v roku 1968, keď sa ho priamo v priestoroch jeho Factory pokúšala zastreliť feministická radikálka Valeria Solansová, sa výtvarník rozhodol zaznamenávať si svoje dni.
Denníky vnímal spočiatku ako reflexiu diania „vo firme“ vrátane ekonomického chodu, čoraz viac však presakovali poznámky na okraj, letmé spomienky zachytávajúce spôsob života a jeho prchavosť.
Andy Warhol si neviedol denníkové zápisky, ale denne ráno telefonoval svojej asistentke a priateľke Pat Hackettovej, ktorá jeho slová zaznamenávala a prepisovala. Kniha sa začína 24. novembra 1976 a posledný zápis v nej je zo 17. februára 1987, len päť dní pred smrťou Andyho Warhola. Knižné vydanie je výberom z približne 20-tisíc strán Hackettovej poznámok.
Po prvýkrát vyšla kniha v roku 1989 a dnes sa stala cestou, ako sa pozrieť na Andyho Warhola cez šesťdielny dokument Netflixu, ktorý produkoval Ryan Murphy a režíroval Andrew Rossi. Výsledok? Vizuálne príťažlivý, provokatívny, informačne trocha oklieštený a skreslený, emotívny, zámerne škandalózny, divoký a občas pripravený okato na efekt. To by sa Warholovi páčilo. Ale keby to bolo o niekom inom.
Mýtus o asexuálovi
Nečakajte nijaký poctivý historický dokument o pop-artovej hviezde. Na minulosť spred začiatku denníka (1976) sa obracajú tvorcovia len sporadicky a chaoticky, vlastne len čiastočne v prvej časti. To, o čo im v prvom rade išlo, je demaskovanie mýtu o asexuálovi, ktorý si pestoval sám Andy Warhol.
