Vráťme sa ešte raz do dávnych čias, v ktorých sa prériami preháňali stáda bizónov, neamerický spisovateľ písal o Amerike a v Juhoslávii mu to sfilmovali Nemci s Talianmi a v hlavnej úlohe exceloval Francúz (dokončenie z minulého čísla).
Lex Barker
Úspech mayoviek tkvel aj v dokonalom kastingu. Lex Barker nedosahoval oscarové parametre, ale bol sympatický profesionál, to po prvé. A po druhé: mayovky (nič proti nim) ani hercov oscarových formátov nevyžadovali.

Vlastne, tí by tu boli na škodu. Lexove „falošné“ oldshatterhandovky Žut, V ríši strieborného leva a Cez divoký Kurdistan predsa len boli o poznanie béčkovejšie, ale nie zlé. Objavilo sa v nich viacero známych tvárí, ktoré si produkcia vyskúšala na mayovkách. Nezabudnuteľným bol predstaviteľ Sama Hawkinsa Ralf Wolter. Ten tu hrá Barkerovho utáraného „bodyguarda“.
Kara-ben-nemsiovská trilógia sa okrem iného vyznačovala dvojicou Angličanov, ktorá so sebou v batožine ťahá balón.
Hoci Lexa rola Old Shatterhanda preslávila, na konte mal aj horor podľa Edgara Allana Poea Hadia jama a kyvadlo. Dokonca už v päťdesiatych rokoch hral v úspešnej filmovej sérii, v Tarzanovi, pánovi opíc.

Život Lexa Barkera by vystačil na neuveriteľný životopisný film. Potomok bohatého newyorského klanu bol vydedený, keď sa rodine zdôveril s láskou k herectvu, vo vojne utrpel niekoľko zranení, bol päťkrát ženatý, hral u Felliniho, mal problémy s alkoholom a zomrel na ulici.
Bola ho škoda. Pierre Brice so žiadnym z iných hercov nemal takú krásnu chémiu. Išlo o priateľstvo nielen medzi postavami, ale aj hercami, ľuďmi. Lex Barker predstavoval na plátne prirodzenú autoritu. Vyžaroval auru, ktorej sa zločinci báli. Vedel žartovať, ale takisto dokázal rozpoznať čas, keď je vhodný moment vtipy ukončiť a prejsť k činom. Vážil si priateľstvo, odvahu a spravodlivosť. Okrem toho bol majstrom fígľov, plánov, pascí a plánov v plánoch.
Pierre Brice a ďalší
Bez Lexa to jeho „brat“ Brice nemal ľahké. Old Surehandov herecký predstaviteľ, Angličan Stewart Granger, ho nenávidel, žiarlil naňho, neuznával ho nielen ako človeka, ale ani ako filmového a literárneho hrdinu a chcel si trilógiu Medzi supmi, Old Surehand a Petrolejový princ ukradnúť pre seba.
Čo sa mu aj do nemalej miery podarilo, keďže Winnetou, hoci v tých časoch absolútne legendárny, v Grangerovej spoločnosti pôsobí zvláštne „na periférii“. Za istých okolností by sa dokonca zo scenárov mohol škrtnúť a nič by sa nestalo.

Zaujímavé je, že Winnetoua, Old Shatterhanda, Old Surehanda a Old Firehanda asi nikdy vo filmoch nepostrelili. Občas sa stalo, že padli do zajatia, ale zranenia sa im vyhýbali. S výnimkou bodnej rany do krku, ktorú však (vtedy ešte greenhornovi) Old Shatterhandovi paradoxne spôsobil sám Winnetou.