Už vyše dvoch mesiacov sa Ukrajina bráni ruskému agresorovi. Túto vojnu môžeme označiť za najväčšiu v Európe od konca druhej svetovej vojny. Kým v nej Ukrajina stále odoláva, Rusko sa pomaly ocitá v politicko-strategickej prehre.
Dvojaké scenáre sú čoraz častejšie a silnejšie.
Všadeprítomné obrazy zničenej infraštruktúry Ukrajiny, jej členstvo v EÚ a NATO stále v nedohľadne, ruské pokusy o obsadenie kľúčových miest vrátane Kyjeva, Odesy či Charkova, a v neposlednom rade strašné správy o cielene vraždených, znásilňovaných a mučených ukrajinských civilistoch.
Musíme si pohovoriť o Putinovi. Tipy na knihy k vojne na Ukrajine Čítajte Na druhej strane však i naďalej pretrvávajúca sila Ukrajincov, súdržnosť krajín EÚ, devastačné ekonomické následky pre Rusko, veľké straty na životoch ruských vojakov, a tiež polemiku vyvolávajúce fotografie Vladimira Putina, na ktorých vyzerá byť vážne chorý.
No čím viac informácií sa k nám dostáva, tým náročnejšie je vyznať sa v nich. V Magazíne o knihách však môžeme informovať najmä knihami, ktoré považujeme za najlepší zdroj poznania.
David Satter: Čím menej vieš, tým lepšie spíš (Artforum 2016)
(zdroj: Foto - Archív SME)Posledné prezidentské voľby v Rusku v roku 2018 vyhral Vladimir Putin po štvrtýkrát s prehľadom, volilo ho viac ako 55 miliónov Rusov. V tom čase som čítala knihu od amerického novinára a historika Davida Sattera, ktorý tiež vedel, že tieto voľby až do Putinovej smrti nikdy nebudú mať iný výsledok.
Ako všetky publikácie na túto tému, aj táto dokazuje odklon Ruska od demokratických hodnôt, a že je preň už príliš neskoro na to, aby to ešte stočilo na správnu cestu. Skutočne pri ňom platí rovnica – čím menej vieš, tým lepšie spíš. Každá kapitola v tejto knihe nám odhaľuje temnotu, akú sme si až do začiatku vojny na Ukrajine vedeli len ťažko predstaviť.
„Podľa akýchkoľvek štandardov je zavraždenie stoviek náhodne vybraných občanov v mene udržania moci cynizmom, nepochopiteľným v normálnom ľudskom kontexte. Je to však úplne konzistentné s typom krajiny, akou sa Rusko po zániku komunizmu stalo.“
Irena Brežná: Vlčice zo Sernovodska (Absynt 2016)
Knihy o Čečensku sa na našom knižnom trhu takmer vôbec neobjavujú. Irena Brežná a jej kniha Vlčice zo Sernovodska sa pre nás preto stala akousi alfou a omegou, keďže v nej táto skvelá slovensko-švajčiarska autorka dopodrobna opisuje krvavé rusko-čečenské koloniálne vojny, ktoré nakoniec eskalovali až do diktatúry Putinovho miláčika Ramzana Kadyrova.
(zdroj: Foto - Archív SME)Jej reportážne zápisky, ktoré sa miestami vymykajú štandardom tradičných reportáží, keďže v nich do veľkej miery využíva napríklad poetizmy, siahajú od roku 1996 po rok 2012. Spočiatku si Irena Brežná myslela, že o Čečensku urobí iba jednu reportáž, no nakoniec sa doň neustále vracala a napísala knihu o sile, bolesti a odpore čečenských žien, ktoré ju ochotne vzali medzi seba a ukázali jej vojnu a obrazy, na ktoré nikdy nezabudne.
„Prvý raz v živote som vojnovou reportérkou a predo mnou leží moja prvá vojnová mŕtvola. Keď zbadám čiernu dieru, čo sa vynorí z blata namiesto tváre, odvrátim pohľad, dlaňami si prikryjem ústa, ustúpim a pridám sa k náreku dedinských žien. Správam sa inštinktívne.
