Čo iné môže robiť hyperaktívny umelec, ktorý nemôže vystupovať? Bude tvoriť! A tak počas pandémie vznikla osobná, intímna, veselá aj smutná, ale nie patetická výpoveď jedného človeka o svojom neobyčajnom živote.

Pekné na tom je, že hudobník Dave Grohl, okrem iného bubeník skupiny Nirvana, si sám uvedomuje jeho[GI1] neobyčajnosť. Že sa nad ňou [GI2] stále pozastavuje a cíti vďačnosť. Že dokáže byť nadšený zo stretnutí, že sa stále chce baviť a cíti chuť do života napriek tomu, že vlastne všetko, po čom kedy túžil, už dosiahol.
„Neprejde deň, aby som sa nezastavil a nepoďakoval vesmíru za toto neuveriteľné požehnanie. Navyše si dávam záležať aj na tom, aby som to nepovažoval za samozrejmosť.“
Žiť naplno
Odišiel zo školy, mama (učiteľka) mu životnú cestu požehnala a otec ho vydedil. Vzťahy mali aj naďalej komplikované, David otcovi mnohé zazlieval, ale zároveň priznáva, že mu dal rady ako nikto iný. S mamou to je pre Davida čosi celkom odlišné. Miluje ju, váži si ju a niekoľkokrát jej za všetko zo srdca ďakuje.
V Nirvane začínal po odchode zo skupiny Scream. Zobrali ho do nej, keď mal osemnásť. Klamal, že má dvadsaťjeden, aby s nimi mohol hrávať v kluboch. Nevedeli to ani spoluhráči z kapely. Počas turné so Screamom po Amerike a Európe toho zažil veľa.

Hrali, aby mali peniaze na presun do ďalšieho mesta, a občas nemali čo jesť. Vlastne často. Keď prešiel do Nirvany, nebolo to veľmi odlišné. Jeho najväčší honorár na začiatku bol 400 dolárov a minul ho na zbytočnosti, pretože si myslel, že je milionár. Nevedel hospodáriť s peniazmi – dovtedy žiadne nemal.
Smells like Teen Spirit vyniesol Nirvanu presne tam, kam to chceli a nechceli zároveň. „Klip najprv hrávali len neskoro v noci, lebo vedenie MTV ho považovalo za príliš kontroverzný na hlavný vysielací čas. Zakrátko si však našiel cestu do normálnej rotácie. A keď už v nej bol, šíril sa ako oheň a nakoniec spálil celý náš svet,“ porozprával Grohl.