Aj Bratislavský knižný festival sa musí vyrovnať s otázkou – ako organizovať podujatie v susedstve vojny? Opäť sa dopytovať na dôležitosť kníh a postavenie literatúry – veď keď rinčia zbrane, mlčia múzy, ako už dobre vieme. Ako si nekonečná túžba po blahobyte a raste rozumie s udržateľnosťou a so šťastím.
Anton Hykisch: Slovenská historiografia by mala vyjsť zo slovenskej chyže Čítajte Ako na to v reálnom čase reagujú spisovatelia a spisovateľky, z ktorých robí vojenský režim v niektorých krajinách disidentov? Avšak aj tento rok sa BRaK viac pýta, ako poskytuje útechu z jasných odpovedí. Nekonečné spytovanie je koniec koncov to, čo nás poháňa vpred.
Bibliodiverzita
BRaK sa rozhodol, že tak trošku provokatívne poukáže na zdanlivo nedotknuteľné zlaté teľa sústavného rastu a pod heslom nebáť sa nerásť zorganizuje konferenciu profesionálov, kde sa bude pýtať, ako to všetko súvisí s knižným prostredím.
David Piovesan sa dlhodobo venuje štúdiu európskeho knižného priemyslu a kníhkupectiev a na BRaK prinesie tému bibliodiverzity. Vydavateľka Barbora Baronová nazvala svoju umeleckú spoveď Nakladatelství nerůstu a sama sa bude pýtať, prečo je dobré premýšľať o vydavateľstve ako o umeleckom laboratóriu.
Environmentálne aspekty vydávania preberie zakladateľ Walden Press. Antoinette Koleva vedie bulharské vydavateľstvo KX Critique and Humanism a takisto ako David Piovesan, ktorý sa dlhodobo venuje štúdiu európskeho knižného priemyslu a kníhkupectiev, prinesú na BRaK tému bibliodiverzity.
Ukrajinský aspekt
BRaK sa od svojho vzniku snaží prirodzene reagovať aj na spoločenské dianie, takže často sa ocitne v situácii, že narazí na staré známe „človek mieni, ale (tentoraz) Putin mení“.
