24 - inscenácia v SND
„Nechcela som o vojne a utečencoch počuť ani hovoriť. Možno je to preto, že si nesiem traumu z minulosti. Časť mojej rodiny už raz z Ukrajiny utekala. Časť neprežila. Aj preto som mala na začiatku problém byť súčasťou tejto inscenácie. Stáť tu sama za seba,“ vraví v prednej časti javiska a v bezprostrednej blízkosti divákov Gabriela Dzuríková.
Tak ako ďalšie herečky a herci aj ona hovorí o pocitoch, ktoré sa náhle a nečakane vyplavili 24. februára, keď Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine.
V autentických výpovediach sa spozná nejeden divák. Šok aj pocit bezprostredného ohrozenia, nákupy trvanlivých potravín, neovládateľný plač aj spŕšky vulgárnych nadávok, neúprosné zrkadlo nastavené vlastnej odvahe.
To všetko bol len začiatok. Skutočné výzvy prichádzajú až teraz. O nich hovorí inscenácia 24, ktorú uviedla Činohra SND.
Znásilňuj, ale daj si ochranu
Autorská kolektívna inscenácia 24 vznikla ako náhrada po zrušení plánovanej premiéry textu Valerie Schulczovej a Romana Olekšáka Ostrov. Tvorivý tím sa ho vzdal už v prvej fáze prípravy.
Na vytvorenie nového diela režisérke Schulczovej nezostávalo veľa času a autorský text na aktuálnu tému sa javil ako logické východisko. Vojna na Ukrajine je spravodajsky aj ľudsky bohato zdokumentovaná a aj členovia SND majú skúsenosť s kontaktom či s priamou pomocou utečencom.
Stačilo teda zaujať občiansky postoj, zhromaždiť fakty a vyrozprávať príbehy.
