Juraj Hradský je známy predovšetkým ako autor literatúry faktu. Zameriava sa na genézu historických udalostí a opisov jednotlivých miest. Pochádza z Cífera a je zberateľom historických zbraní. Mnohé knihy si sám ilustroval. Napísal už vyše dvadsiatky kníh a je tiež autorom návrhov zbraní pre Čestnú stráž prezidenta SR.
Ste nielen autor, ale aj výtvarník. Niektoré odborné publikácie ste si aj sám ilustrovali. Čo vás viac napĺňa – výtvarná práca, písanie či fáza, ktorá im predchádza – štúdium a zber materiálov potrebných na ich vytvorenie?
Všetko sa to odohráva vo vzájomnej symbióze. Príde nápad, myšlienka – v prípade výtvarnej inšpirácie je to jednoduchšie, stačí kus papiera, ceruza, sadnete si a rozvíjate svoju myšlienku nanečisto a potom už volíte techniku, podklad a ... idete.
Daniela Ostatníková: U každého dieťaťa sa autizmus môže prejaviť inak Čítajte Pri odborných publikáciách sa k realizácii dostávate zložitejším spôsobom. V mojom prípade to boli knihy zaraďované do priečinka – literatúra faktu – história, historické chladné zbrane a vojenská história do roku 1918.
Tu treba mať určité vedomosti z odboru, do ktorého sa chystáte zabŕdnuť. Znalosti historického obdobia, jednotlivých typov chladných zbraní, ktoré sa používali, príbehy a zaujímavosti, súboje, ktorých boli jednotlivé typy zbraní aktérmi.
Čiže nie iba spísať „technokratické dielko“, ktoré síce bude obsahovať všetky potrebné technické informácie o danej zbrani, ale – ak text neobohatíte o príbeh, stane sa čitateľným iba pre odborníkov a znalcov, obyčajného čitateľa k nemu nepritiahnete.
Najprácnejšou a najdlhšie trvajúcou etapou je sústreďovanie materiálu, či už z knižníc, archívov, internetu, rozhovory s pamätníkmi a znalcami v odbore, zberateľmi a následná selekcia informácií. Keď už máte všetko pokope, prichádza samotná práca na knihe. A to je tá najpríjemnejšia stránka celého procesu – tvorba konečného textu.
Napísali ste už vyše dvadsiatky kníh mapujúcich historické súvislosti niektorých miest. Opakovane ste sa vrátili k Rusovciam a písali ste aj o Čunove či Jarovciach. Ktoré bratislavské mestské časti ste takto spracovali?
Ku knihám mapujúcim históriu mestských častí Bratislavy som sa dostal okľukou. Vo vydavateľstve Marenčin PT vznikla edícia Bratislava Pressburg, v ktorej vychádzali knihy opisujúce všetko, čo súviselo s históriou nášho hlavného mesta.
Juraj Hradský, Lucia Lackovičová a Andrej Gogola (jeden zo súčasných prevádzkovateľov Štefánky). (zdroj: FOTO: ARCHÍV J.H.)Dostal som ponuku na vydanie knihy Napoleon a Bratislava 1805 – 1809 a neskôr na knihu Bratislavskí majstri kati. Blížilo sa 800. výročie prvej písomnej zmienky o obci Rusovce, a tak sme sa s kolegom archivárom dohovorili, že napíšeme históriu Rusoviec až do roku 1948.
Kniha vyšla a následne – zasa k 800. výročiu prvej písomnej zmienky vznikla kniha o histórii obce Jarovce. Nasledovala história obce Čunovo, no a potom to už išlo jedno za druhým.
História Lamača, na ktorú nadväzovala kniha o významnej historickej udalosti Bitka pri Lamači z roku 1866. Krásna bola práca o histórii mestskej časti Dúbravka a medzi tým, akoby na odľahčenie či vydýchnutie si vychádzali ďalšie knižky.
