Keď študoval na konzervatóriu, susedia im búchali na radiátor aj na dvere bytu, lebo sa im nepáčila hra mladého gitaristu, najmä jeho klasický repertoár. Karol Samuelčík vyštudoval hru na gitare na VŠMU, bol na stážach v Španielsku a už je sám pedagógom. Cvičí každý deň niekoľko hodín, ale susedia už mu na dvere nebúchajú.
Uživí sa klasický gitarista na Slovensku? Vo svete? Len hrou.
Uživiť sa dá, no je to veľmi náročné. Navyše, v dnešných časoch, keď sme v podstate už tretí rok zápasili s pandémiou, ktorá výrazne obmedzila kultúrny život, je to o to náročnejšie. Ale drvivá väčšina gitaristov, nielen na Slovensku, učí. Niektorí aj na viacerých školách a popritom koncertujú.
Daniela Ostatníková: U každého dieťaťa sa autizmus môže prejaviť inak Čítajte Oproti iným nástrojom nemáme možnosť hrať napríklad v orchestri. Preto gitaristi hľadajú možnosti hrať mimo sólových koncertov aj v nejakom zoskupení či v kombinácii s iným nástrojom. Samozrejme, poznám aj pár šťastlivcov, ktorým stačí na uživenie len príjem z koncertnej činnosti, no to sú svetové hviezdy.
Samuelčík je meno, ktoré skôr poznajú znalci futbalu.
Áno, vďaka môjmu dedovi a jeho bratovi, ktorí hrali aj za československú reprezentáciu. Ja som taký talent na futbal nemal, hoci som sa mu venoval takmer celé detstvo. Momentálne si už iba zabehám, prípadne zabicyklujem. Robím športy, kde sa nemusím obávať úrazu rúk.
Stále som však ostal futbalovým fanúšikom a pravidelne sledujem futbalové zápasy FC Barcelona s ich novým trénerom Xavim a novou generáciou vynikajúcich hráčov. Môj dedo však nemal len talent na futbal, venoval sa aj hre na organe.
Čím vás fascinovala gitara?
To, čo je na gitare zaujímavé, je zvuková farebnosť. Farba zvuku tohto nástroja je jedinečná a vie byť veľmi široká. Gitara nie je zvukovo silný nástroj, hodí sa do menších sál, no práve v takých dokáže veľmi vyniknúť. Ako dieťa som sledoval veľkých gitarových interpretov, ktorí ma motivovali k cvičeniu, a akoby som dúfal, že sa k nim raz môžem priblížiť.
Decká rady hrajú na gitare pri táborákoch, staršia generácia počúvala gitaru pri legendárnych „potlachoch“. Vybrnkať Nedvědovu Neveru vedeli kedysi všetci tínedžeri. Prešli ste s gitarou aj kus country cesty?
Samozrejme, Nedvěd, Nohavica, všetky pesničky zo zväzkov kníh „Já, písnička“ a iné. Nad Banskou Bystricí je noc ako rodený Bystričan som musel vedieť... Hrávali sme dlho večer pri ohni aj na rodinnej chate. Ale bolo to len v rámci odreagovania sa, najviac som sa venoval klasickej hudbe a tak to ostalo až dodnes.
