Dizzy: The Music Of John Birks Gillespie
Verve/ Universal Music
Trubkár Dizzy Gillespie spolu s Charliem Parkerom, Budom Powellom a ďalšími newyorskými čiernymi hudobníkmi "vynašiel" be-bop, ktorý navždy zmenil tvár džezu. Gillespie sa nevenoval alkoholu a psychotropným látkam tak intenzívne ako jeho kolegovia, preto sa pri plnej sile dožil požehnaného veku v roku 1993 zomrel ako 76-ročný. Gillespie za sebou nechal neuveriteľné kvantum hudby. Aj keď v 60. rokoch už nepatril medzi štýlotvorné osobnosti, jeho miesto v dvorane džezovej slávy je navždy vyhradené. Výber, ktorý vychádza vo vydavateľstve Verve, nechronologicky mapuje jeho nahrávky z 50. a 60. rokov s malými zostavami i svojím slávnym big-bandom vrátane výletov do latino džezu. Na CD nájdeme medzi jeho spoluhráčmi vážne mená: Charlie Parker, Thelonious Monk, Sony Rollins, James Moody, Kenny Baron a mnohí ďalší. Dôležitý album pre tých, ktorým nie je ľahostajná história džezu.
Michel Camilo Solo
Telarc/ distribúcia Divyd
Michel Camilo, klaviristický virtuóz z Dominikánskej republiky, sa preslávil krkolomnými jazdami s brilantnou rytmikou. Na svojom poslednom albume sa rozhodol zahrať si pokojnejšie a voľnejšie - sám. Samozrejme, svoju veľkolepú techniku nezaprie, ale rovnako necháva priestor rozjímavosti a "tichu medzi tónmi". Latino džez striedajú tradičné štandardy (Monkova Round Midnight, dve Gershwinove skladby), Camilo prispel štyrmi pôvodnými kompozíciami. Veľmi pekná ukážka toho najkomornejšieho džezu v majstrovskom spracovaní.
Woody Shaw Live Volume Four
HighNote Records/ distribúcia Hevhetia
Woody Shaw (1944) patril v 70. a 80. rokoch patril k najvplyvnejším trubkárom. Tvoril akýsi most medzi hard bopom a avantgardnými smermi. Žiaľ, po osobných problémoch súvisiacich s drogami v roku 1989 ako 45-ročný tragicky zahynul - zrazil ho vlak. Vo vydavateľstve HighNote Records vychádzajú posmrtné nahrávky s jeho veľkou zostavou Steve Turre (trombón), Larry Willis (klavír), Stafford James (kontrabas) a Victor Lewis (bicie). Päť skladieb, medzi ktorými je aj Dixonova Bye Bye Blackbird, naplno dokazujú Shawov potenciál, jeho citlivosť i dravosť, neopakovateľné harmonické myslenie a technickú brilantnosť. Je to však zároveň smutný dokument. Shawa je škoda.
Autor: maj
