Autor je dramaturg Opery SND
Inscenácia Dvořákovej Rusalky režiséra Martina Kákoša patrí medzi najobľúbenejšie tituly v aktuálnom repertoári Opery SND.
V dvoch júnových reprízach sa predstaví divákom s mimoriadnymi hosťami na javisku i za dirigentským pultom.
Skladateľ Antonín Dvořák nemal vo svojej opernej tvorbe veľké šťastie na kvalitných libretistov – možno aj to je jedným z dôvodov, prečo sa jeho opery netešia takej obľube ako symfonické či komorné diela. Rusalka je však výnimkou.
Vďaka šťastnej ruke osudu sa dostal k libretu Jaroslava Kvapila, ktoré spisovateľ, dramatik a režisér predtým neúspešne ponúkal viacerým skladateľom: Oskarovi Nedbalovi, Josefovi Bohuslavovi Foersterovi, Karlovi Kovařovicovi i Josefovi Sukovi.
Libretista sa inšpiroval prastarým príbehom o vodnej víle a pretvoril ho na operný text mimoriadnej básnickej hodnoty. Zároveň pod vplyvom Andersenovej rozprávky i Erbenovej Kytice sústredil dôraz na lyrické vyznenie deja, v ktorom stoja proti sebe kladné postavy rozprávkové a záporné ľudské.

Dvořák bol textom nadšený a zakrátko sa pustil do komponovania. Libreto bolo mimoriadne inšpiratívne a skladateľ pracoval veľmi rýchlo – súčasne so skicovaním speváckych partov sa venoval aj inštrumentácii v partitúre. Dvořák často žiadal od libretistu vysvetlenia i mnohé doplnky k textu.
Premiéra sa uskutočnila 31. marca 1901 v pražskom Národnom divadle, dirigoval Karel Kovařovic, réžiu mal Robert Polák.
Opera mala mimoriadny úspech ako žiadne iné skladateľovo dielo predtým. Odvtedy je Rusalka stálicou operných domov v Česku i na Slovensku a postupne sa stala súčasťou štandardného svetového repertoáru.
Nie je veľa operných diel, ktoré ponúkajú také množstvo interpretácií a výkladov ako Dvořákova Rusalka. Dvořákova opera je taká, akým pohľadom sa na ňu pozeráme.
Ak chceme, aby bola jednoduchou rozprávkou, táto poloha funguje bez problémov. Ak sa ňu pozrieme ako na tragédiu o nezlučiteľných protikladoch života ľudí a fantastického sveta vodných bytostí, i táto interpretácia je legitímna a aj jej vnímanie v podobe psychologickej drámy je možné. Predchádzajúca inscenácia Opery SND v réžii Jiřího Nekvasila bola tiež tohto druhu.

Aktuálna inscenácia Rusalky v Opere SND je z rodu tých rozprávkových. Úspešné predstavenie rodinného typu malo premiéru 20. februára 2020 a o jej scénickú podobu a divácku atraktivitu sa postaral režisér Martin Kákoš spolu so scénografom Milanom Ferenčíkom a s kostýmovou výtvarníčkou Ľudmilou Várossovou.
Autorom oceňovaného hudobného naštudovania bol Ondrej Olos. V hlavných úlohách sa odvtedy vystriedal rad vynikajúcich domácich i hosťujúcich sólistiek a sólistov.
Tentoraz sa Rusalka vracia na javisko v dvoch reprízach, 4. a 11. júna vo svetovom speváckom obsadení.
V titulnej postave sa predstaví ukrajinská sopránová hviezda Olga Bezsmertna, ktorá pravidelne hosťuje na najväčších operných scénach Viedne, Salzburgu, Mníchova, Florencie a Milána.
V postave Princa debutuje jeden z najvýznamnejších tenoristov súčasnosti Pavol Bršlík, ktorý si na túto úlohu musel počkať.
"Zobral som si áriu Princa z Rusalky na koncert, zaspieval som si ju a videl som, že to ešte nie je ono. Ponuky spievať túto postavu prišli, ale stále nad ňou rozmýšľam a odkladám ju. Na mnohé postavy som povedal v minulosti nie, lebo to jednoducho bolo príliš skoro,” hovoril Bršlík ešte v roku 2017.
Nakoniec však predsa len prišiel ten čas a Bršlík Princa prvýkrát stvárni práve na doskách Opery Slovenského národného divadla.
Dvojúlohu Ježibaby a Cudzej kňažnej si vychutná sólistka Štátnej opery v Hamburgu Jana Kurucová.
Túto skvelú spevácku zostavu doplní legendárny Vodník Petra Mikuláša. Za dirigentský pult sa tentoraz postaví obľúbený hosť Opery SND Robert Jindra.
Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
