Videla som ho na Deň matiek. A bolo to dokonalé prepojenie, lebo v konečnom dôsledku to nie je film o doktorovi Strangeovi. Ani o multiverze. Ani o mnohovesmírnom šialenstve, ktoré je podtitulom pokračovania príbehov Stephena Strangea.
Dystopické príbehy ako odľahčenie dystopického obdobia Čítajte Všetky tieto prvky, vrátane tých klasických hororových japonských polámaných a vlasatých schádzaní po schodoch, ktoré sú, mimochodom, prístupné od dvanásť rokov, sú v skutočnosti len kulisami príbehu o materskej láske, o túžbe mať deti, o potrebe uniknúť samote a dať vlastnej existencii ďalší rozmer. Hlavným hrdinom nie je Doctor Strange.
Je ňou Wanda Maximoff, v podaní vynikajúcej Elizabeth Olsen, ktorej som verila odhodlanie, hnev, bezmocnosť, ľútosť, osamelosť aj lásku, pre ktoré obetovala úplne všetko.
Predstavte si, že niekde existuje realita, v ktorej máte všetko, čo ste kedy chceli. Alebo, ak nie všetko, tak stačí to jediné, po čom bezhranične túžite. Máte to. Teda, nie vy. Má to to druhé ja, iný „vy“ kdesi v inom vesmíre.
Elizabeth Olsen (zdroj: Foto - IMDB)Viete, že vy to už nikdy mať nebudete. Snívate o tom, stále dookola, znova a znova o tom istom. Sen sa vám noc čo noc vracia a už sa vám to aj po prebudení zdá akési čudné, lebo kdesi v podvedomí tušíte, že toto čosi znamená.
