Už zhruba od Avengers: Endgame sa nepotáca mnohovesmírom šialenstva iba doktor Strange, ale najmä samotní tvorcovia v štúdiu Marvel. Alebo je to skôr mnohovesmír bezradnosti? Stratila sa jasná jednotná vízia a kráča sa cestou de(kon)štrukcie kánonu, akoby to bolo jediné, čím tvorcovia dokážu nahradiť zaujímavý príbeh a postavy.
Seriálové okno Ďura Červenáka Čítajte Ešte viac než filmy tento trend postihol Marvel seriály, ktoré sa objavujú na obrazovkách streamovacej služby Disney+ (tá v júni odštartuje aj u nás). Fanúšikovia ich obviňujú z taktiky „bait and switch“, pretože väčšina z nich naláka na populárneho hrdinu z megaúspešnej série Avengers... a na prvej dejovej zákrute prudko odbočí k niečomu inému.
Stalo sa to chudákovi Lokimu, ktorý sa vo vlastnom seriáli akurát necháva kopať do rozkroku (obrazne i doslova), zatiaľ čo hlavnou postavou je v skutočnosti jeho ženská verzia z inej reality.
Podobne dopadol Hawkeye, ktorý robí len „krovie“ pre mladú lukostrelkyňu Anne Bishopovú a okrem toho stihne len hľadať hodinky svojej ženy a do telefónu jej vysvetľovať, že nedorazí na rodinné Vianoce, pretože má niečo rozrobené s istou dvadsaťročnou lukostrelkyňou. Manželka mu to samozrejme s úsmevom schváli, pretože ak existuje niečo bezkrvnejšie a asexuálnejšie ako TV Noe, je to súčasná produkcia Disney a Marvel.
Šesťdielny Moon Knight vychádza z málo známeho komiksu, ale dorazil s ambíciou byť najtemnejším seriálom od Marvelu, akousi ich variáciou na Batmana. Hlavný hrdina trpí rozdvojením osobnosti, takže nesmelému pracovníkovi britského múzea Stevenovi jeho zmätené potácanie sa životom ešte znásobuje fakt, že v prípade ohrozenia sa stáva nemilosrdným americkým žoldnierom menom Marc.
