„Za osobné zlyhania sa nemusím ospravedlňovať pred všetkými a všetkým len preto, že som herečka,“ hovorí dnes PETRA VAJDOVÁ, ktorej chyby a ospravedlňovania, pád na dno, odchod z divadla, liečenie, lásku, dieťa i postupný návrat na výslnie sledovali všetci v priamom prenose.
Odraziť sa od dna a udržať zase na hladine je ťažké aj bez tituliek v bulvári. Bola to podľa nej tvrdá škola vydržať ten tlak.
V rozhovore hovorí o tom, ako jej najväčší životný neúspech priniesol najväčší životný posun a šťastie, aj o tom, aký bol návrat medzi kolegov, na javisko i pred televízne kamery do úlohy Vilmy Hauptmanovej v seriáli Nemocnica.
Vilma Hauptmanová je scenáristami definovaná ako psychiatrička a manipulátorka. Zvláštna kombinácia.
Určite nemanipuluje, keď lieči pacientov. S tým sa nezahráva. Možno vo vzťahoch v osobnom živote a s kolegami potrebuje manipulovať, aby získala informácie, ktoré ju zaujímajú. Myslím, že to, čo predvádza, z nej urobil manžel, riaditeľ nemocnice, ktorého hrá Marek Majeský, musela sa začať správať ako on a naučiť sa obracať v živote.
Mala som pocit, ako keby ste hrali postavu, ktorá nemá rada samu seba.
Je to žena, ktorá utajila, že mala dieťa. Túži po dieťati a keď nakoniec znovu otehotnie s Hauptmanom, tak o to dieťa príde. Tvári sa, že nechcela mať deti, klamala jemu a vlastne aj sebe.
Zaujímavé, že scenáristi vždy vymyslia postavy psychiatrov, ktorí majú problém sami so sebou. Museli ste sa pre túto rolu niečo nové naučiť?
