Žije v Českej republike a Nemecku, ale Slovensko pozná tiež veľmi dobre. Je fanúšikom železničnej dopravy, čo výrazne determinuje aj jeho tvorbu. V románe Winterbergova poslední cesta (Labyrint 2021) sa takmer storočný Wenzel Winterberg, rodák z Liberca, spolu s opatrovateľom Janom Krausom vydajú na jeho poslednú cestu strednou Európou – vlakom z Berlína do Sarajeva podľa starého rakúsko-uhorského bedekra z roku 1913. JAROSLAV RUDIŠ.
Azda nebudete mať námietky, keď poviem, že Winterbergova poslední cesta je vaším doposiaľ najúspešnejším románom. S úspechom sa predáva v Nemecku, Česku a ďalších krajinách. Keď ste ju písali, tušili ste, že to bude prelomová kniha?
Mieko Kawakami: Je prirodzeným právom dieťaťa, aby poznalo svoj pôvod Čítajte To je veľmi ťažké, lebo to dopredu nikdy neviete. Myslím si však, že mnoho vecí sa pre mňa zmenilo už prvou knihou Nebe pod Berlínem. Vtedy som študoval v Berlíne a knižka bola vlastne vedľajším produktom môjho novinárskeho štipendia. Dostal som za ňu Cenu Jiřího Ortena a začalo sa o mne hovoriť ako o spisovateľovi. Vtedy som si myslel, koho bude nejaký Berlín zaujímať?
No v Česku sa predáva dodnes, stala sa bestsellerom. Neviem, aké by to bolo, keby knižka vtedy nemala ohlas. Možno by som písal ďalej, neviem. Ale áno, písal by som. Veľa vecí zmenil aj náš komiks Alois Nebel, ktorý sme urobili s Jaromírom 99. A film, ktorý podľa komiksu vznikol. Obidvoch nás to šialene nakoplo do ďalšej práce.
Ste český spisovateľ, no už dlho žijete v Berlíne. Prečo ste sa tam potrebovali presťahovať?
V Berlíne som študoval a potom rok žil, pred zhruba ôsmimi rokmi som prednášal na tunajšej Humboldtovej univerzite. Od deväťdesiatych rokov ma toto mesto priťahuje, prostredie mi je blízke.
Keď som písal Nebe pod Berlínem, ešte bolo trošku cudzie, teraz už nie. Mám rád ten odstup od strednej Európy, od našich príbehov. Pre mňa je tiež dôležité byť obklopený nemčinou a miešať jazyky. Hľadám, čo nás prepája. Z Prahy je to kúsok.
Keď nie je pandémia, každé dva alebo tri týždne som v Česku. Keď mi je za Českom smutno alebo tam musím ísť, sadnem na vlak a o štyri hodiny som v Prahe. Je to oveľa bližšie, než si myslíme. Ale, samozrejme, súvisí to aj s možnosťami, ktoré tu mám.
Najviac čitateľov mám v Nemecku, Česku a Poľsku. Určite mám čitateľov aj na Slovensku, ale po Česku ich je najviac v po nemecky hovoriacich krajinách. Vždy ma bavilo pohybovať sa medzi jazykmi, medzi krajinami.
Knihy píšete už viac ako dvadsať rokov, čitatelia poznajú váš Grandhotel, Potichu, Národní třídu alebo Český ráj. Z niektorých vznikli filmy, z iných divadelné adaptácie, hovorili sme o komikse. Ako sa podarí, že jeden autor obsiahne toľko žánrov?
Sú to také pekné náhody. Čo sa mňa týka, na začiatku musí byť silný príbeh alebo zaujímavá postava. Ak sa to vyvinie z knižky do divadelnej hry alebo preskočí z knižky do filmu, nechávam tomu voľný priebeh. Som otvorený všetkému.
