Trochu porno, trochu horor, trochu klasika. V Aréne uviedli Draculu s nečakaným obsadením
Lucy Westernová nebojuje.
Len čo sa jej krátko po zaspaní v hlave objavili tie predstavy, telom lomcuje obrovská túžba. Lucy sa zmieta v posteli, dotýka sa svojich pŕs, podchvíľou zájde aj do rozkroku. Keď sa na stene objaví jeho tieň, okamžite vstane a cez otvorené okno v záplave hustej hmly vychádza na cintorín.
Na hrobe mu ponúka svoje telo, vzdychá a odhaľuje nahú kožu. Draculu však zaujíma len jej krv. Keď všetku vycicia, jej bezvládne telo surovo odtiahne do svojho brlohu.
Divadlo Aréna prednedávnom uviedlo divadelnú adaptáciu románu Brama Stokera Dracula. Vzdáva v nej poctu starým filmovým klasikám a inšpiruje sa nimi v dobrom aj v zlom. Na javisku teda príbeh ožíva trochu ako horor, trochu ako porno, trochu ako klasika a trochu ako atmosférické divadlo s nečakaným obsadením.
Zo Svätého Jura do Londýna
Stokerov Dracula patrí medzi klasiky, ktoré každý pozná, no len málokto ich čítal. Prvé impulzy na jeho napísanie pritom pravdepodobne siahajú na Slovensko. Niektorí historici tvrdia, že o existencii Vlada Tepeša zvaného Dracula Stokerovi po prvý raz povedal cestovateľ a orientalista Ármin Vámbéry zo Svätého Jura.
Iní zas za skutočnú predlohu románovej postavy považujú Alžbetu Báthoryovú.
Známejšie ako román sú filmové spracovania, najmä ešte nemý film Nosferatu a prvý zvukový hororový film Dracula v hlavnej úlohe s Bélom Lugosim. Oba sa pre režiséra Gejzu Dezorza, ktorý nápad režírovať Draculu v divadle nosil v hlave dvadsať rokov, stali silnou inšpiráciou.
