Študentka Nina neplánovane otehotnie a stane sa matkou. Všetci rodičia vedia, že materstvo prináša veľa radosti, ale aj starostí. V lepšom prípade dominuje radosť. V Nininom je to, žiaľ, naopak. Robko sa narodil s vážnym zdravotným postihnutím a s podporou jeho otca rátať nemôže. Tlačí sa v malom byte s rozvedenou matkou a senilnou babkou.
Slová sú duchovia a vedia lietať Čítajte Babkinou úvodnou vetou „Ninočka, odnes to preč, veď ti to umrie!“ sa celkom bez príkras začína príbeh, ktorý dokáže čitateľom poriadne zamávať. Katarína Fedorová úprimne a skutočne natvrdo opísala problémy, s ktorými sa na Slovensku stretávajú rodiny s deťmi s rôznymi postihnutiami.
Ne/fungujúca pomoc štátu
Starostlivosť o postihnuté dieťa je v rodinách zvyčajne doménou matky. Práve ona v najväčšej miere prežíva obavy a strach a trávi s ním veľa času. Pridružuje sa pocit spoločenskej izolácie, prichádzajú obmedzenia v pracovnom uplatnení, koníčkoch aj v inej sebarealizácii. Nina má šťastie.
(zdroj: Foto - Archív SME)Stretne bývalého spolužiaka Martina. Horlivý katolík, vlajkonosič na pochodoch proti interrupciám, natrieš ho na chlieb. Nine prekáža jeho fanatická viera, v duchu sa z nej neustále vysmieva, ale uvedomuje si, že potrebuje pomoc a oporu muža. Vie, že s Robkom to bude čoraz náročnejšie.
„Nadrapovať sa s ním, bojovať, večne ho niekam pchať a odniekiaľ vyberať, polohovať a pretáčať, hádať, čo ktorý škrek presne znamená.“
S manželstvom získava aj láskavú svokru, a tak sa môže angažovať v Aliancii, kde sa združujú ľudia so zdravotným znevýhodnením a snažia sa presadiť svoje práva a vybojovať lepšie životné podmienky. Nina sa dostáva až na ministerstvo, raduje sa, aká bude užitočná, že vymyslí nové riešenia a nastaví systém pomoci.
