Píše sa rok 1876 a William Johnson, zľahka rozmaznaný študent Yalovej univerzity, sa vďaka niekoľkým impulzívnym rozhodnutiam ocitne na divokom západe – najprv ako fotograf na výprave profesora Marsha, čudáckeho paleontológa, ktorý mieri na Veľké prérie hľadať pozostatky pradávnych tvorov, neskôr ako pomocník Marshovho úhlavného nepriateľa, o nič menej čudáckeho profesora Copa. A na svoje veľké prekvapenie zistí, že to vôbec nie je zlý spôsob trávenia prázdnin.
Lenže potom sa veci trochu skomplikujú.

Čistokrvný Crichton
Rukopis tejto knihy začal Crichton písať už niekedy v roku 1974, no objavený bol až po autorovej smrti. Jeho manželka Sherri sa v epilógu čitateľom zveruje, že po prečítaní text nemohla označiť inak než za „čistokrvného Crichtona“. A v zásade sa s tým nedá nesúhlasiť.

Johnsona a všetky peripetie, ktoré mladík v knihe zažije, si autor vymyslel, no Othniel Marsh i Edward Cope skutočne existovali, skutočne medzi sebou súperili a skutočne pomedzi to, ako jeden druhého ľudsky a finančne zruinovali, objavili a pomenovali tisíce skamenených zvierat vrátane toho „draka“ – dinosaura, ktorého zuby sú také veľké, že už len pomyslenie na to, aký obrovský musel byť zvyšok tvora, spôsobuje závrat.
Z textu cítiť, že Crichton si tému „vojen kostí“ naštudoval s preňho typickou vášňou a dôkladnosťou, príbeh navyše preložil tu historickým exkurzom po Chicagu, tam sociologickou sondou do života Indiánov, inokedy zas paleontologickou vsuvkou.