Píše sa rok 1876 a William Johnson, zľahka rozmaznaný študent Yalovej univerzity, sa vďaka niekoľkým impulzívnym rozhodnutiam ocitne na divokom západe – najprv ako fotograf na výprave profesora Marsha, čudáckeho paleontológa, ktorý mieri na Veľké prérie hľadať pozostatky pradávnych tvorov, neskôr ako pomocník Marshovho úhlavného nepriateľa, o nič menej čudáckeho profesora Copa. A na svoje veľké prekvapenie zistí, že to vôbec nie je zlý spôsob trávenia prázdnin.
Lenže potom sa veci trochu skomplikujú.
Aká široká je ruská duša? Čítajte Čistokrvný Crichton
Rukopis tejto knihy začal Crichton písať už niekedy v roku 1974, no objavený bol až po autorovej smrti. Jeho manželka Sherri sa v epilógu čitateľom zveruje, že po prečítaní text nemohla označiť inak než za „čistokrvného Crichtona“. A v zásade sa s tým nedá nesúhlasiť.
(zdroj: Foto - Archív SME)Johnsona a všetky peripetie, ktoré mladík v knihe zažije, si autor vymyslel, no Othniel Marsh i Edward Cope skutočne existovali, skutočne medzi sebou súperili a skutočne pomedzi to, ako jeden druhého ľudsky a finančne zruinovali, objavili a pomenovali tisíce skamenených zvierat vrátane toho „draka“ – dinosaura, ktorého zuby sú také veľké, že už len pomyslenie na to, aký obrovský musel byť zvyšok tvora, spôsobuje závrat.
Z textu cítiť, že Crichton si tému „vojen kostí“ naštudoval s preňho typickou vášňou a dôkladnosťou, príbeh navyše preložil tu historickým exkurzom po Chicagu, tam sociologickou sondou do života Indiánov, inokedy zas paleontologickou vsuvkou.
