„Vy viete, čo sa ukrýva v tomto pralese? Ja nie. Nikdy som to celkom nepochopila. Je to veľké a desivé. Pažravé. Moja rodina to uctieva už niekoľko storočí.“

Tento príbeh má mnoho hrdinov a mnoho rozprávačov, ale v jeho jadre sú títo dvaja: otec a syn. Stretávame sa s nimi hneď na prvej strane, vidíme, ako nasadajú do auta, sledujeme, ako putujú krajinou. Občas sa rozprávajú, no často mlčia. Nie je to bezstarostný výlet. Jeden z nich nedávno prišiel o manželku, ten druhý o matku. Jeden z nich vie, že Temnota, ktorá mu dáva silu a zároveň ho stravuje, bude čoskoro potrebovať nového nositeľa. Ten druhý je ideálnym kandidátom.
Nie, nie je to bezstarostný výlet. Ale krajšie chvíle už títo dvaja spolu nikdy nezažijú.
Miestny kolorit s cudzorodými prvkami
Honosné sídla v pampe, kaplnky uprostred džungle, vlhká horúčava a všadeprítomný štátny teror. Román argentínskej autorky Mariany Enriquezovej je pevne zrastený s históriou jej domoviny, s jej mýtmi i folklórom a jej slnkom prežiarený kolorit sa z rozprávania nevytratí ani vo vlhkej a zatuchnutej pivnici, ba ani v Londýne.

Magický realizmus juhoamerického strihu však nečakajte. V rovine nadprirodzena, tam, kde v tieňoch prebývajú ozveny mŕtvych a kde ústa temnoty lačne striehnu na svoj ďalší hlt, totiž cítiť výrazný vplyv angloamerických autorov.
Chradnúci otec sa po návrate z cesty snaží, aby sa jeho syn nedostal do pazúrov ich okultizmom posadnutej rodiny, no ten, nevediac o svojom temnom predurčení, otcovo konanie nechápe a čoraz viac sa mu vzďaľuje. Zároveň rieši vlastné detské a neskôr pubertiacke problémy.
Príbeh, ktorý zo začiatku pripomínal Gaimanových Amerických bohov, dostáva pri líčení udalostí sprevádzajúcich chlapcovo nie celkom obyčajné dospievanie silný kingovský nádych. Okultistické praktiky temného Bratstva snažiaceho sa získať nové médium pre svoje zvrátené praktiky, zas v sebe majú mnohé nielen z gotického hororu v štýle Shirley Jacksonovej, ale i z morbídnej estetiky Cliva Barkera.