Má výzor filmovej hviezdy a filmárska sláva patrí k jeho rodine, no o tom sa mu vôbec nechce rozprávať.
Ukrajinský režisér IHOR IVANKO dostal od úradov povolenie, aby sa v Bratislave mohol zúčastniť premiéry filmu, v ktorom rekonštruuje život svojho dedka, slávneho kameramana, ktorý dnes trpí Alzheimerom a veľa si už nepamätá. Aké pekné, že vojenské pravidlá na chvíľu ustúpili umeniu, povedali sme mu, keď sme ho stretli pred kinom.
Nie, namietal. Neprišiel som kvôli filmu, prišiel som, aby som mohol povedať, čo sa u nás deje. Lebo keď sa táto vojna skončí, Rusi to poprú, ako už popreli veľa vecí zo svojich dejín, keď im nevyhovovali.
Ich konanie považuje Ivanko za nepochopiteľné. Hľadať v ich myslení logiku, však považuje za márne.
V rozhovore sa dočítate
- Prečo Rusi milujú propagandu.
- Prečo ich konanie nemožno vysvetľovať logikou.
- Aké sú dôkazy, že Rusi ešte netrpia dosť.
- Ako si vedia ospravedlniť utrpenie a kedy jedine sa môže skončiť vojna.
- Akým procesom prechádzajú Ukrajinci, keď sa hlásia do armády alebo do domobrany.
- Na koho sa hnevá viac ako na Rusov.
- Či má zmysel návšteva Zuzany Čaputovej v Kyjeve.
- Prečo nenakrúca vojnu.
Aj vy patríte k tým, čo sa po vypuknutí vojny pridali k domobrane. Mali ste pred tým nejaký výcvik?
Viem strieľať. Mám aj nejaké skúsenosti z vojny, lebo som bol na Donbase, ale mám ďaleko od profesionála. Keď sme sa s bratom prišli do domobrany prihlásiť, pred nami stálo v rade už 200 chlapov. A to bol len druhý deň vojny. Pýtali sa nás, kto má za sebou riadny výcvik, a asi len pätina z nich dvihla ruky.
Ostrochovský: Niektoré témy nemôžem s ukrajinskými priateľmi otvárať. Neskôr sa im nevyhneme Čítajte Nám ostatným povedali, aby sme si radšej našli nejaký iný spôsob, ako pomôcť. Môjmu bratovi sa to podarilo, zapojil sa do stráženia hlavnej budovy štátnej bezpečnosti. Tiež mal zbraň, ale nebolo to na fronte.
Keď ste sa do domobrany hlásili, nebáli ste sa, že zomriete?
