FOTO - SATURN FILM ENTERTAINMENT
airová, Malcolm McDowell a ďalší
Čo sa stane, ak skombinujeme autora vulgárnej komédie Prci, prci, prcičky Paula Weitza s charakterovým hercom, známym z akčných drám Deň po tom, Traffic, Dračie srdce či Wyatt Earp Dennisom Quaidom, nádejnou hviezdičkou nezávislých snímok Scarlett Johanssonovou (Prízračný svet, Muž, ktorý nebol, Stratené v preklade) a hviezdou kultovej sci-fi Mechanický pomaranč Malcolmom McDowellom?
Zaujímavá, no takmer nepredstaviteľná kombinácia umožnila vznik čohosi, čo by nik nečakal: horkej realistickej komédie z pracovného prostredia, s päťdesiatročným hlavným hrdinom. Čo je ešte nečakanejšie, je to komédia vtipná, zábavná a úspešná divácky aj u odbornej kritiky. A pritom nejde ani o "čudný" film z dielne Charlieho Kaufmana, ale o zábavu, prístupnú pre všetky druhy publika. Dokonca i pre slovenských divákov.
Aj v čase čoraz dokonalejších domácich projekčných zariadení chodíme do kina, lebo potrebujeme pocit spolupatričnosti. Chceme filmové príbehy prežívať spolu s inými, často cudzími ľuďmi, aby sme sa presvedčili, že reagujeme a cítime rovnako, že vyznávame spoločné hodnoty.
Napríklad my v kraji karpatského ekonomického tigra. Nazdávame sa, že mladučkí, nevzdelaní, nekultivovaní a arogantní vedúci pracovníci, dosadzovaní do funkcií v štátnej správe kmotrami z mocných politických strán, známi u nás ako "kindermanažment", sú jedno zo slovenských špecifík. Lenže film V dobrej spoločnosti je práve o tom.
Päťdesiatjedenročný riaditeľ marketingu časopisu Sports America Dan Foreman (Quaid) jedného dňa zistí, že firma zmenila majiteľa a na jeho miesto nastúpil mladý Carter Duryea (Grace). Zvyšok filmu je o tom, do akých problémov sa neskúsený sebavedomý mladík dostane, kým firma neuzná, že spravila chybu a za šéfa opäť nevymenuje Foremana. Zlo je potrestané a dobro odmenené, všetci žijú šťastne až kým nepomrú.
Schematický rozprávkový motív je dobre zamaskovaný epizódkami a vedľajšími dejovými líniami, vystihujúcimi prostredie i život súčasnej americkej strednej triedy. Úsmevný humor filmu je konverzačný a sem-tam i situačný (nové Porsche), často láskavý a smutný, vyhýba sa podpásovým ranám. Komické priezvisko ambiciózneho mladého Cartera (v angličtine Duryea pripomína výraz označujúci hnačku) je osamelým lacným vtipom v štýle Prcičiek a slúži skôr ako nomen omen.
Schematizmus príbehu sa neodráža v postavách. Foreman je sprvu výrazne sympatický a Carter odpudivý, no ako sa oba portréty prehlbujú, zisťujeme, že každý má svoje svetlé i tienisté stránky, takže ak tu niekto má byť zlý, je to azda len akási nekonkrétna FIRMA, alebo vari samotný SYSTÉM, nie ľudia, ktorí ho tvoria. Prirodzene, že to je ilúzia, ale In Good Company nie je spoločenská dráma ani analytický dokument. Je to film o živote, hodnotách, istotách a pochybnostiach, viere a túžbe. Netradične sa obracia k staršiemu publiku, ponúka mu útechu a nádej. Už len preto si zaslúži pozornosť a pochvalu.