Azda ľahšie by sme vymenovali to, čím Erika Mann nebola. Prezentovala sa totiž až priveľmi všestranne. A prím hrali profesie, v ktorých mohla byť videná.

Obľúbené a najstaršie dieťa svojich rodičov, vojnová reportérka, rečníčka a herečka, aktivistka, automobilová pretekárka, spisovateľka, autorka detských kníh, editorka, narkomanka, správkyňa pozostalosti narodená v roku 1905 prežila fascinujúco odvážny život, počas ktorého sa neostýchala. Neostýchala sa vyzliecť na javisku, otvorene vystúpiť proti nacizmu, žiť so ženou ani byť sama sebou.
Kabaret
Približne mesiac trvala nedávna výstava o živote Eriky Mannovej v Bratislave. Organizoval ju Goetheho inštitút a zaslúžil sa aj o vystúpenie česko-nemeckého kabaretu o Erike Mannovej počas festivalu Brak.
Celkovo bolo na Braku z čoho vyberať a spomedzi bohatého programu sa dalo siahnuť po najrozmanitejších besedách a vystúpeniach. Jedným z nich bol práve kabaret o Erike Mannovej v podaní nemecko-českých hercov, ktorí hrali v oboch jazykoch, a priblížili tak divákom rozpornú osobnosť tejto ženy.
Z kabaretu odchádzame s väčším množstvom otázok, ako sme naň prišli. Kto je v skutočnosti Erika Mann? Je to rozmaznané dieťa svojich rodičov tlačené do výkonu a neadekvátne chválené, ktoré si myslí, že čokoľvek urobí, bude to geniálne a úspešné? Je to vnútorne rozorvaný človek cítiaci potrebu všemožne sa vyrovnať otcovi – držiteľovi Nobelovej ceny za literatúru Thomasovi Mannovi? Je to umelecká duša s potrebou sebavyjadrenia?