Trojica priateľov – Riki, Ema a Tidling sa v knihe ocitajú v Tvojazemi aj v skutočnom svete. V Tvojazemi vládne prezident, Emin otec, a Tidling je opičiak a zároveň generál. Film a kniha sú rozdielne, príbehy možno vnímať nezávisle od seba, hoci v oboch vystupujú rovnakí hrdinovia.

Príbehovo však knihu môžeme považovať za akési voľné pokračovanie filmu. Aj v jej úvode je zhrnutie filmových udalostí, ktoré navodzujú priestor na rozohranie ďalších dobrodružstiev tejto trojice.
V Tvojazemi aj v skutočnom svete
Riki je chlapec, ktorý žije s mamou v paneláku. Spolužiaci ho šikanujú a on pred nimi uteká trošku ako Bastián v Nekonečnom príbehu. Môžeme tušiť, že predobrazom prostredia sa stala bratislavská Petržalka. Z filmu, zreteľnejšie ako z knihy, sála akási nostalgia. Sídlisko je vo výstavbe, domáci telefón je vytáčací so zakrútenou šnúrou a na ulici parkuje len zopár áut.

Deti tieto súvislosti ani nemusia postrehnúť, zato ich rodičia rýchlo dešifrujú obdobie vlastného detstva. Na tie kryty na smetné koše a preliezačky sa nedá zabudnúť.
Kým vo filme sa Riki, chlapec so srdcovou chybou, ocitá po páde do jamy na stavenisku v Tvojazemi, v knihe sa do Tvojazeme dostáva prostredníctvom výťahu, ktorý ho odvezie priamo do mora. Znova sa stretáva s Emou a Tidlingom a tí sa, tentoraz, ocitajú aj v skutočnom svete. Napríklad v škole, o ktorej Riki Eme porozprával len to najlepšie, mnohé veci prikrášlil, a tak si teraz Ema myslí, že škola je tá najväčšia zábava na svete s desaťminútovými hodinami a bez akýchkoľvek povinností.
Jej predstava sa rýchlo stretáva s realitou, a keď do nej zasiahne aj Tidling – opičiak, ktorý dokáže rozprávať, je zarobené na epizódu ako z Macha a Šebestovej. Tidling na lavici vysvetľuje učiteľke fungovanie primátov, učiteľka volá riaditeľa, ten odchyt zvierat, žiaci majú celý deň voľno a hlavné trio mieri do ďalšieho víru udalostí.