Doslov knižných spomienok Eduarda Kukana napísala 17. februára 2022 jeho náhla smrť. Kniha tak zrazu dostáva nové významy. Súčasne sa stala dôstojným pamätníkom jedného bohatého a naplneného života.
Diplomat ako komplexná osobnosť

V prípade politicky angažovaných ľudí je to vždy ošemetné. Pre jedných sympatický človek môže byť inými považovaný za mocichtivého intrigána. V Kukanovom prípade je zrejmé, že si v priebehu desaťročí získal – vďaka miernej povahe a diplomatickej profesionalite – rešpekt spolupracovníkov aj politických oponentov.
Kukan vyrastal v skromných pomeroch rodiny z malej južnoslovenskej obce. Jeho cesta k štúdiám na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov bola prostá. V hre bolo iba jeho nadanie a húževnatosť.

Od prvej strany je očividný Kukanov realizmus. Žil v období rozdeleného sveta. Veril však, že aj v ňom je možné stať sa kvalitným diplomatom, ktorého charakteristiku v úvode svojich spomienok ponúka: „Správny profesionál v diplomacii je komplexná osobnosť: vzdelaný, inteligentný, taktný, jazykovo vybavený, empatický, vtipný, pohotový, dobrý spoločník, analytik a vlastenec.“
Pri spomienkach na moskovské štúdiá odmieta bežne šírené predsudky, podľa ktorých bola škola liahňou budúcich špiónov. Po škole zakotvil v Černínskom paláci, kde sídlilo federálne ministerstvo zahraničných vecí. Vďaka svojej špecializácii na Afriku ho prvá diplomatická misia zaviedla do Zambie. Nasledovala práca na veľvyslanectve vo Washingtone a náročné roky na ambasáde v etiópskej Addis Abebe.