Doslov knižných spomienok Eduarda Kukana napísala 17. februára 2022 jeho náhla smrť. Kniha tak zrazu dostáva nové významy. Súčasne sa stala dôstojným pamätníkom jedného bohatého a naplneného života.
Diplomat ako komplexná osobnosť
Teoretická fyzika môže byť ľahšia ako láska ČítajteV prípade politicky angažovaných ľudí je to vždy ošemetné. Pre jedných sympatický človek môže byť inými považovaný za mocichtivého intrigána. V Kukanovom prípade je zrejmé, že si v priebehu desaťročí získal – vďaka miernej povahe a diplomatickej profesionalite – rešpekt spolupracovníkov aj politických oponentov.
Kukan vyrastal v skromných pomeroch rodiny z malej južnoslovenskej obce. Jeho cesta k štúdiám na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov bola prostá. V hre bolo iba jeho nadanie a húževnatosť.
Od prvej strany je očividný Kukanov realizmus. Žil v období rozdeleného sveta. Veril však, že aj v ňom je možné stať sa kvalitným diplomatom, ktorého charakteristiku v úvode svojich spomienok ponúka: „Správny profesionál v diplomacii je komplexná osobnosť: vzdelaný, inteligentný, taktný, jazykovo vybavený, empatický, vtipný, pohotový, dobrý spoločník, analytik a vlastenec.“
Pri spomienkach na moskovské štúdiá odmieta bežne šírené predsudky, podľa ktorých bola škola liahňou budúcich špiónov. Po škole zakotvil v Černínskom paláci, kde sídlilo federálne ministerstvo zahraničných vecí. Vďaka svojej špecializácii na Afriku ho prvá diplomatická misia zaviedla do Zambie. Nasledovala práca na veľvyslanectve vo Washingtone a náročné roky na ambasáde v etiópskej Addis Abebe.