Nová práca slovenského historika Miloslava Szabóa ukazuje, že ešte stále možno objaviť zaujímavé a nie veľmi prebádané témy. V knihe o rasizme v dielach slovenských i nemeckých klasikov ide navyše o súvislosti, ktoré doteraz žijú v hlbinách nášho podvedomia.
Zneužité príbehy
Opitosť je mor i dar bohov Čítajte V tejto oblasti dejín autor suverénne dominuje. Venoval sa už antisemitizmu v slovenskom národnom hnutí a príbehom klérofašistov v sutanách. Na histórii súbojov o práve na potrat dokumentoval prahistóriu dnešných kultúrnych vojen.
Vždy znova prekvapuje poukázaním na prepojenie prítomnosti s tým, čo bolo – opakujú sa vzorce myslenia, ideologické omyly i pozornosť venovaná falošným hrdinom či prorokom.
(zdroj: Foto - Archív SME)Slovenskí extrémisti ešte aj dnes pracujú vo svojich pamfletoch či gýčových obrázkoch s jasne vymedzenými rodovými rolami. Napríklad: „Násilnícki cudzinci znásilňujú biele ženy, ktorých ideálom sú cudné kresťanské svätice, a ktorých ochranu treba zveriť novodobým križiakom v zelených tričkách.“
Radikalizovanie dnes beží na sociálnych médiách, odborníci hovoria o „digitálnom fašizme“. Pritom rasistické a sexistické obrazy nie sú ničím novým.
Szabo skúma rasizmus inak, než je bežné. Nesnaží sa dokazovať nesprávnosť takéhoto svetonázoru. Pomocou vied o kultúre si všíma veci, ktoré majú viac spoločného s každodenným životom. Píše o strednej Európe na konci 19. a v prvej polovici 20. storočia, o jej po nemecky hovoriacom centre, ale aj jeho dosahu na slovenské a české prostredie.
Začína rasistickým stvárnením krásnej orientálky, ktorá strašila vo fantáziách európskych spisovateľov dlhé storočia. Protikladom peknej Židovky, ktorá je v skutočnosti strašidelným monštrom, mala byť obetavá matka. Aj preto slovenskí nacionalisti používali pre kultúrne inštitúcie názov matica. Nechýbal ani stereotyp peknej Cigánky.
