Bergmanove filmy považuje za nadčasové, pri každom novom pozeraní nachádza nové odkazy. Režisérka JANA BUČKA nakrútila filmy pre dokumentárny cyklus Ostrovy, ktorý aktuálne vysiela RTVS. Na jeseň to bude zas ŠtB: Prísne tajné, Môj emigrant a Fetiše republiky.
Ktorý film považujete za najlepší?
Vstupom do filmového sveta pre mňa boli filmy Ingmara Bergmana, ktoré ma silno ovplyvnili a dodnes vo mne rezonujú. Považujem ich za nadčasové v témach. Baví ma skúmať psychológiu postáv v ich intenzívnej filmovej forme.
Režisér Juraj Johanides: Godard ma priviedol k réžii Čítajte Vždy, keď ich vidím znovu, nachádzam v nich nové odkazy, ktoré ma v danom časovom období inak obohacujú a posúvajú. Pomalosť je dnes veľmi vzácna, myslím, že nevieme žiť pomaly, alebo nechať veci plynúť v tichu.
Niektoré veci sa podľa mňa dokážu objaviť práve len v tichu. Preto za všetky Bergmanove filmy spomeniem film Mlčanie, ktorý som videla ako prvý a ktorý v mojej puberte zadefinoval moje ďalšie smerovanie v živote.
Chceli by ste urobiť z nejakého filmu remake?
Ak by som mala možnosť spraviť remake nejakého svojho filmu, bol by to film Mamma who bore me (Mama, ktorá ma porodila). Film o matke a dcére som točila ako prváčka na VŠMU ako študentský film.
Dnes, s posunom času, by som sa pustila do odvážnejšieho obrazového experimentovania, aby silné témy z filmu ešte viac vyzneli. Cítim, že k téme o vzťahovej väzbe dieťaťa k rodičovi a opačne, ktorý determinuje život každého človeka do celého života, sa mám ešte vracať.
Na čom aktuálne pracujete?
