Autorka je muzikologička
Operné štúdio SND svojím novým projektom pokračuje v tradícii uvádzania diel slovenských skladateľov. Pripravilo scénické uvedenie opery Peter a Lucia od Mira Bázlika, ktorá sa na javisko vracia po 55 rokoch.
Dielo je adaptáciou známej novely Romaina Rollanda.
Jemný príbeh lásky dvoch mladých ľudí sa odohráva na pozadí prvej svetovej vojny. Náhodné stretnutie študenta a maliarky postupne prerastie v silné puto, ktoré dvojicu izoluje od vonkajšieho sveta, vojny a jej dôsledkov. Osud zaľúbencov však spečatí bombardovanie Paríža.
Aktuálny vojnový konflikt na Ukrajine, ktorý sa bezprostredne dotýka aj našej spoločnosti, bol jedným z dôvodov, prečo Operné štúdio SND siahlo po tomto titule.
Napriek tragickému príbehu posledné tóny Bázlikovej hudobnej drámy prinášajú aj nádej a sú oslavou lásky.
Skladateľ a matematik
Pri snahe postihnúť etické a morálne momenty vo vývoji slovenskej opernej tvorby nemožno obísť dielo Miroslava Bázlika, ktorý spolu so svojimi vrstovníkmi, predstaviteľmi slovenskej hudobnej avantgardy, vstúpil do kontextu domácej kultúry koncom 50. a v priebehu 60. rokov.
Duchovnosť, s ktorou sa ako syn evanjelického farára stretával už od útleho detstva, nasmerovala skladateľovu hudobnú výpoveď k dôstojnosti, pokore a spevnosti, uchopenej na vyššej integrovanej umeleckej úrovni.
Bázlikovu hudbu poznačuje aj silný vzťah k hudobnej minulosti, najmä k tvorbe Johanna Sebastiana Bacha, ktorá ho fascinovala ako interpreta i umelca.
Pri dôkladnejšom poznaní Bachovho hudobného odkazu nie je až taká prekvapivá Bázlikova inklinácia k matematike, ktorá sa uňho zrodila už počas štúdia na martinskom gymnáziu.
Jediná opera
Svoje jediné javiskové dielo napísal Miro Bázlik v rokoch 1962 – 1966, teda práve v čase profesijného vyhraňovania sa.
Opera Peter a Lucia znamenala v jeho tvorbe definitívny príklon k umeleckej profesii.
“Výsledný tvar opery Peter a Lucia je výsledkom vzácnej tvorivej symbiózy libretistu a skladateľa, v ktorej sa invencia oboch dostáva do harmonického súladu.
„
Matematik, vyštudovaný na Karlovej univerzite v Prahe, popri štúdiu kompozície v triede Jána Cikkera na VŠMU paralelne pôsobil ako odborný asistent na Slovenskej vysokej škole technickej, kde mal obhájiť kandidátsku prácu z matematickej topológie.
Namiesto ašpirantskej práce však napísal svoju opernú prvotinu Peter a Lucia.
Predlohou sa mu stalo libreto filmového scenáristu a režiséra Miroslava Horňáka (1931 – 1994) vytvorené podľa rovnomennej novely Romaina Rollanda (1866 – 1944).
Subtílny príbeh o prostej a prirodzenej mladistvej láske, ktorá vzplanie v najťažších časoch ľudskej existencie, počas vojny, autor libreta Miroslav Horňák veľmi citlivo ponechal v autentickom prostredí Rollandovej predlohy.
Libretom sa dokázal prispôsobiť Bázlikovej hudobnej koncepcii vychádzajúcej z absolútnej hudby, pretože celok siedmich obrazov skladateľ uchopil ako symfóniu, respektíve rozvinutú sonátovú formu.
Dej sa odohráva vo vojnou zmietanom Paríži, kde sa stretnú dve vydesené mladé duše, študent Peter a bývalá študentka umeleckej školy Lucia, a okamžite k sebe cítia náklonnosť.
Symbióza skladateľa a libretistu
Výsledný tvar opery Peter a Lucia je výsledkom vzácnej tvorivej symbiózy libretistu a skladateľa, v ktorej sa invencia oboch dostáva do harmonického súladu.
Rollandova novela nie je najvhodnejším námetom k dramaticky účinnému spracovaniu, Horňákovo pretvorenie príbehu však ponúka plnohodnotné libreto spĺňajúce nároky kvalitného dramatického textu a zároveň vyhovujúce naturelu skladateľa.
Opera Peter a Lucia v slovenskej hudbe reprezentuje originálne vyrovnávanie sa s tradíciou a budovanie vzťahu k dobovo aktuálnym problémom umeleckého experimentu 60. rokov.
Bázlikova kompozícia nie je výsledkom náhlych či neuvážených popudov z inšpirácií Novej hudby v zmysle „experiment pre experiment“, ale je výsledkom veľmi sofistikovaného umenia, ktoré si tak ako mnohé iné diela slovenskej hudobnej kultúry zasluhuje priestor pre kvalitné znovuoživenie.
Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
Autor: Mariana Lechmanová
