Knižné príbehy o zvieratách sú zvyčajne veselé, kde-tu sa mihne neškodná šarvátka, nečakaný problém, zamotaná situácia. Všetko sa vyrieši, zlo sa vytratí. Knižná realita je prevažne príjemná, na hony vzdialená od tej skutočnej. Skutočné príbehy zo života zvierat sú totiž často smutné, nespravodlivé, tragické. Máloktorý autor si na ne trúfne, ponúkne ich deťom. Našťastie, nájdu sa aj takí. Zuzana Štelbaská patrí medzi nich.
Láska je potrebná stále – v skutočnom aj rozprávkovom svete Čítajte Zuzana Štelbaská sa ako milovníčka divokých zvierat podujala napísať sériu o zachránených divokých zvieratách na Slovensku. Základňou pre túto sériu sa stala Záchranná stanica pre divé zvieratá v Zázrivej a knihy sú inšpirované skutočnými príbehmi zvierat, ktoré na stanici zachránili. Skutočným je aj belgický ovčiak Akim, ktorý zohráva kľúčové miesto v procese uzdravenia či adaptácie zvierat na stanici (knižnej aj reálnej).
V knihách sú vymyslení hlavní detskí hrdinovia – sympatickí súrodenci. Šiestačku Lulu a štvrtáka Tomiho nájdeme v každej knihe série. Budú deti (asi od siedmich rokov) sprevádzať príbehmi a vždy k nim pribudne niekto, kto vytvorí samostatnú dejovú linku.
Maco, šéf stanice, je postava inšpirovaná Metodom Macekom, rovnako ako jeho žena Andrea, ktorá je inšpirovaná skutočnou Andreou zo stanice. Všetky príbehy detí, postranné línie a ďalšie postavy sú vymyslené a v každej knihe sa vždy objavia nové, aby na deti zakaždým čakalo iné dobrodružstvo.
Miesta, kde sa zranené zvieratá našli, autorka opísala podľa skutočných udalostí a vždy sa snaží, aby opisy prírody boli čo najpresnejšie a nie iba všeobecné. V súčasnosti sériu Záchranná stanica tvoria dva tituly – Vlčica Luna a Rys Leo.
Záchranná stanica: Vlčica Luna
Život vo vlčej rodine je skvelý. Jej členovia sa ľúbia, starajú sa o seba navzájom. Mláďatá sú obklopené staršími členmi svorky, učia sa od nich, ako to na svete chodí, čo treba vedieť, čoho sa vyvarovať. Vlčím súrodencom, narodeným v Malužinskej doline, takýto život nebol dopriaty.
(zdroj: Foto - Archív SME)Krutý človek ukončil rodinný lov, rozdelil vlčiu rodinu, viedol minimálne k jednej zbytočnej smrti. Vystrašená malá vlčica bola na svete ešte iba krátko, ale už vedela, že hlučné PRÁSK znamená nebezpečenstvo. Podarilo sa jej utiecť, zachrániť sa. „Kde je mama? Kde je braček? Kam sa všetci podeli?“ Na naliehavé otázky nepoznala odpovede.
Čitateľ ju dočasne opustí, presunie sa k ľudským hrdinom príbehu. Spoznáva rodinu výletníkov putujúcich naprieč Malužinskou dolinou. Pokojný priebeh výletu sa nečakane zmenil na znepokojivý. Piatak Lukáš totiž zbadal psiu hlavu vytŕčajúcu z kríkov. Psíča nestálo o zoznámenie, utieklo do lesa. Ich stretnutie bolo kratučké, ale privolalo silné emócie, neodbytné myšlienky.
Lukášovi sa neskôr podarilo presvedčiť rodičov, aby sa zviera pokúsili nájsť, pomôcť mu. Netušil, že sa púšťa do záchrany malej vlčice v ohrození života. Vďaka chlapcovej obetavosti a odvahe sa vlčica ocitne na mieste, kde jej dokážu pomôcť. Jej dočasným domovom sa stane Záchranná stanica pre divé zvieratá...
Záchranná stanica: Rys Leo
Niektoré divoké zvieratá, vidiac, že človek je tvor pýšiaci sa štedrými zásobami potravy, podcenia múdry zvierací zvyk vyhýbať sa mu (a všetkému s ním spojenému). Riskujú, pretože vidina ľahko dosiahnutého zasýtenia je veľmi lákavá. Mnohí z týchto zvieracích odvážlivcov raz zistia na vlastnom kožuchu, že urobili veľkú chybu...
Rysie mláďa vedelo, že človeku by sa malo vyhýbať. Lenže ach, tá vôňa! V blízkosti ľudského obydlia objavilo drevenú búdku plnú jedla. Omamná vôňa otupila ostražitosť, povzbudila odvahu. Mača sa ponúklo, pochutilo si na lahodnej sliepke, a zatúžilo znova zažiť takúto hostinu. Druhá návšteva „záhradnej špajze“ už nebola bezproblémová a tá tretia zaváňala poriadnym problémom! Rys sa totiž chytil do pripravenej pasce.
