S rozhovorom pre Magazín o filme súhlasil ihneď. Ťažšie bolo dohodnúť si termín. Je neustále v pohybe. Jeho život dokonale vypĺňajú film, divadlo, televízia, ale aj práca na knihe. Napokon sme ho zastihli po filmovej aj divadelnej premiére a pred odchodom na festival Divadelní léto pod plzeňským nebem. Treba však uznať, že ak niečo sľúbi, možno sa naňho spoľahnúť. Rovnako ako sa dá spoľahnúť, že keď pod nejakým projektom svieti jeho meno, ide o dobrú zábavu. Meno MILAN ŠTEINDLER je skrátka overená značka kvality.
Keď sledujeme aktuálne dianie v Česku, nemôžeme začať inak, len otázkou, kedy oznámite kandidatúru na prezidenta?
Martin Vandas: Cez hranicu je na skle maľovaná mandala Čítajte Už sa tak stalo a mám to dokonca aj na facebooku! Kamarát z divadla Sklep tam vedľa známej fotografie nášho bývalého premiéra a kandidáta na prezidenta, kde je zobrazený v komickej čiapke s dlhými ušami, dal obrázok, na ktorom som maskovaný ako prasiatko. Napísal som k tomu, že teda už teraz musím aj ja kandidovať a mojím volebným heslom je „Zvoľte ma a ja vám sľubujem, že to nezoberiem!“
Herci a divadelníci bývajú dobrými prezidentmi. Ronald Reagan uzbrojil Sovietsky zväz. Václav Havel bol najlepším prezidentom, akého sme kedy mali, Ukrajina nemôže mať lepšiu hlavu štátu, ako je Volodymyr Zelenskij…
Áno, je to tak, všeobecne platí, že z komikov sa stávajú dobrí politici... kým z politikov sú často mizerní komici.
Pri príprave nášho rozhovoru vysvitlo, že ste veľmi zaneprázdnený človek. Čo všetko robíte?
Keď sme začali hľadať termín, konala sa premiéra filmovej komédie Pánsky klub, mal som pred premiérou hry After Life, ktorú v Divadle Na Jezerce režíroval Honza Hřebejk a teraz sa o chvíľu presúvam do Plzne na letný divadelný festival, kde hrám v inscenácii Podivné odpoledne doktora Zvonka Burkeho.
VO FILME PÁNSKY KLUB HRÁ MILAN ŠTEINDLER MAJITEĽA CYKLOSERVISU, ZÁVISLÉHO OD SEXU. (zdroj: Foto - Punk film)Zároveň sa pripravujem na nakrúcanie televízneho seriálu v réžii Karla Janáka, začíname o desať dní… a mám rozpísanú knižku, na ktorú teraz nemám veľa času, rovnako ako na dva rozpracované scenáre celovečerných filmov. To sa nesťažujem, naopak – všetko ide tak, ako má. Potešilo ma, že Na Jezerce mala ovácie postojačky nielen premiéra, ale aj prvá repríza. Skrátka mám pocit, že to, čo robím, má zmysel.
Čím sa cítite: hercom, autorom, filmárom, komikom, režisérom?
To je ťažké, lebo všetko sa to mieša dohromady. Momentálne asi prevažuje skôr herectvo, lebo hrám v dvoch divadlách, ale popri tom som nedávno dokončil réžiu krátkeho filmu.
Ľudia sa ma často pýtajú, čo mám radšej. Odpovedám, že zo všetkého niečo. Režisér má veľkú zodpovednosť, ale žne aj väčšinu uznania, ak sa film podarí. Herec, ako vravel Humphrey Bogart, zodpovedá za to, že sa naučí text a príde na značku. Má zároveň aj viac slobody, zodpovedá len sám za seba.
Hrať ste začali, keď ste chodili na strednú výtvarnú školu.
Už na základnej škole sme so spolužiakom Davidom Vávrom chodili do výtvarného krúžku. Viedol ho náš pán učiteľ výtvarnej výchovy Šrámek. V krúžku sa schádzali mladí intelektuáli a riešili problémy celého sveta od politiky cez kultúru a city až po sex.
