Miluje prácu Sorrentina a jeho kameramana, je to vždy veľká nádhera. Filmári, ktorí si získajú veľké publikum, majú podľa dokumentaristu JURAJA MRAVCA zodpovednosť niečo mu odkázať, preto by nakrútil iný záver Hry o tróny.
On nemohol inak a popri dokumente o Arménsku nakrúca na Ukrajine.
Hovorí o strachu, o nakrúcaní v horúcej vojnovej zóne aj o tom, ako a kedy podľa neho táto vojna skončí.
Ktorý je podľa vás najlepší film?
Ako absolvent filmovej školy som videl tisíce dobrých filmov, ale ak by som mal vypichnúť jeden, tak ten som videl preto, že som kameraman, asi 17 krát a to je Veľká nádhera od Paola Sorrentina.
Z neho som úplne unesený, je to jednoducho... veľká nádhera. Akoby to bol remake Feliniho Dolce Vity pre človeka 21. storočia.
Sorrentinov dvorný kameraman Luca Bigazzi musel premýšľať nad každou situáciou, veľa scén sa v jedinom zábere zmení – či už svetelne alebo významovo - bez toho, aby to strihol. Dokázal pracovať s viacerými plánmi v jednom zábere – to si trúfne málokto.

Chceli by ste nakrútiť nejaký remake?
Seriál Hra o tróny, ten ma mimoriadne sklamal poslednými dvomi sériami. Pretože tvorcovia získali obrovské publikum. Keď vás počúvajú milióny ľudí, malo by byť vašou zodpovednosťou, niečo im odkázať.
Ja by som to zakončil tak, že keď sa teda ľudia nedohodli, čo je normálne, ľudia nevedia ťahať za jeden povraz, tak Noční chodci mali zničiť všetkých. Celé by to prevalcovali. Mohla by to byť metafora na klimatickú krízu – každý má iný cieľ a keď sa nedokážeme zhodnúť, nakoniec nás to všetkých zomelie.
Nikto nezostane živý.

Na čom aktuálne pracujete?
Momentálne nakrúcam dva dokumentárne filmy. Už vyše roka robím film o arménskej rodine, ktorých syn prežil vojnu o Náhorný Karabach a vrátil sa domov. Cez tú rodinu ukazujem, čo je to za krajina, aká je tam spoločnosť veľmi militantná.
Tam každý muž nielenže musí, ale chce slúžiť vo vojne, lebo jeho status, to, ako ho vníma spoločnosť, sa odvíja od toho, či slúžil. Aj keď sa chce oženiť, rodičia nevesty sa prvé spýtajú, či slúžil vo vojne. Zisťujú tak, či nie je chorľavý, či je ten pravý vlastenec.
O Arménsku toho vieme veľmi málo, tvári sa ako európska krajina, ale spoločnosť funguje na úplne inej báze.
Druhý film som neplánoval nakrúcať, ale nemohol som robiť nič iné. Je to pokračovanie môjho debutového filmu Mir vam. Točím vojnu na Ukrajine, to je vyslovene pudová záležitosť, všetku inú robotu som zrušil, keď sa začala vojna. Strávil som tam dokopy dva mesiace a točil.
O čom bude?