Keď sa počas nášho nedávneho rozhovoru scenárista a režisér Michal Baláž zmienil o tom, že nastupujúca generácia slovenských filmových tvorcov je vďaka dostupnosti platforiem ako Netflix či HBO oveľa otvorenejšia zahraničným vplyvom, trochu som sa zahniezdila na stoličke.

Kvalita à la Netflix len za menej peňazí? To má byť budúcnosť slovenskej kinematografie? Keď sme však po rozhovore dopíjali ja kávu, on svoje nealko pivo, vysvitlo, že som na to celé tie roky išla zle.
Tajomstvo úspechu totiž spočíva v tom neuspokojiť sa s letmým prescrollovaním niekoľkých propagovaných sekcií úvodnej stránky streamovacej služby. Ak si človek dá tú námahu a poprehrabuje sa v celej ponuke, uistil ma mladý umelec, môže sa i na Netflixe dostať ku kvalitnej tvorbe seriálovej i filmovej.
A tak si hovorím, prečo nie. Na seriál, hoc i kvalitný, tieto dni čas nemám, ale na dobrý film by sa miestočko našlo. Hneď nasledujúci víkend sa preto pohodlne uvelebím v kresle a odhodlaná prescrollovať sa ponukou Netflixu bez toho, aby som zas skončila pozerajúc do rána jednu časť seriálu za druhou, si nasadím okuliare.
Streamovacia služba však na mňa hneď skraja vytiahne zbraň hromadného ničenia plánov stráviť víkend aktívne – Stranger Things. Ja však nezaváham. Nie na dlhšie ako na minútu. Hlavne preto, že po trojke sa viac obávam toho, čo tvorcovia pokazili tentoraz, ako o osud mojich kedysi obľúbených hrdinov.