Neo-noirová historická krimidráma o Štúrovi v štýle Sin City či dobrodružno-romantický, groteskou „šmrncnutý“ celovečerný trikový dokument o Štefánikovi. Tvorba mladého slovenského scenáristu a režiséra Michala Baláža je všetko len nie konvenčná. Naprieč jeho umeleckou kariérou – ktorá sa zďaleka neobmedzuje len na film – nájdete žánrovú alchýmiu a humor, ktorý je niekedy recesistický, inokedy absurdný, nikdy však nie prvoplánový. Jeho zatiaľ posledným autorským počinom je civilne intenzívna (a intenzívne civilná) básnická zbierka Mínus telo a v kinách práve môžete vidieť romantickú komédiu o jednom nevšednom svadobnom dni, na ktorej sa scenáristicky spolupodieľal.
Ste spoluautorom scenára k romantickej komédii Láska hory prenáša. Bolo niečo, čomu ste sa v rámci postupov tohto žánru chceli vyhnúť?
Chceli sme sa vyhnúť všetkým možným nefunkčným klišé a stereotypom. Každé klišé má v jadre niečo dobré a jeho obmieňanie a používanie v nových kontextoch stále môže niečo priniesť.
Csongor Kassai: Som telesná schránka pre cudziu myseľ Čítajte A práve pri procese písania tohto filmu sa naakumulovalo veľmi veľa klišé, ktoré fungujú v rámci domácej českej a slovenskej scény – a my sme sa snažili trochu si z nich robiť žarty, ale zároveň ich i funkčne použiť. To je vo všeobecnosti model, ktorý sa snažím vo svojej tvorbe uplatňovať, a oceňujem, keď sa to niekomu podarí. Urobiť si z niečoho žarty a zároveň tomu vzdať hold. A o toto sme sa trochu pokúsili.
Na Slovensku a obzvlášť v Česku vzniklo za posledné roky veľmi veľa romantických komédií – a ja oceňujem snahu všetkých filmárov nakrúcať v neľahkých českých a slovenských podmienkach – no za mňa osobne sú tieto filmy často naozaj nevydarené, niekedy až trápne. Pritom tento žáner sám osebe trápny nie je. Ja ho síce nevyhľadávam, ale mám pár filmov, o ktorých môžem povedať, že ich dokážem stráviť.
Ktoré sú to?
Veľmi rád mám film Láska nebeská. Na Hromnice o deň viac je tiež v niečom romantická komédia, Pretty Woman je film, ktorý som na škole zatracoval, ale teraz, už trochu starší, skúsenejší musím povedať, že je to výborne postavená žánrová komédia, aj vtipná, aj dojemná.
Mám rád dokonca niektoré béčkovejšie veci. Adam Sandler má veľmi príjemnú romantickú komédiu s Drew Barrymorovou – 50x a stále po prvý raz... Takže mám aj v tomto žánri obľúbené filmy. Prečo by to nemohlo fungovať aj u nás? Žáner sám osebe nie je chybný ani nefunkčný...
V čom podľa vás teda robia slovenskí filmári chybu?
Myslím, že je tam viac vecí. Chyba vzniká podľa mňa už pri scenári. Žáner, ktorý je výsostne americký, ktorý funguje v Amerike a funguje tam preto, lebo je to štrukturálne presne postavená vec s istými pravidlami, sa tu snažia napísať a vybudovať, ignorujúc niektoré tieto pravidlá – robiť z toho trošičku taký náš stredoeurópsky art. Lenže to sú veci, ktoré konštituujú ten žáner.
Napríklad?
Z filmu láska hory prenáša (zdroj: Foto - Daniel Brogyányi)Už len základná štruktúra, že film napríklad nemá zvraty, že je lineárny. Ďalšia vec je, že sa veľmi nešťastne pristupuje k hlavným hrdinom. Hrdinovia slovenských filmov sú často pasívni a táto naša stigma pasívnych hrdinov sa odráža aj v romantických komédiách. Tento žáner je tiež dosť o rytme. Ten sa tu veľmi nedodržiava.
