Tri novinky v repertoári streamovacích spoločností. Jedna úplne čerstvá, druhá vlaňajšia, tretia osemročná. Nakrútili ich známi filmári a účinkujú v nich hviezdy. Ani jednu však nedokážeme prijať bez výhrad.
Paradox času
Klasik anglosaskej sci-fi Robert A. Heinlein rád skúmal časové paradoxy. S nadhľadom ich rozoberá jeho humoristický román The Door into Summer (po česky Dveře do léta) z roku 1957. O rok neskôr napísal poviedku All You Zombies. Hoci nezískala žiadnu z veľkých cien, Huga ani Nebulu, a Playboy ju odmietol publikovať, je taká originálna a vlastne až absurdná, že si ju čitatelia zamilovali.
Kto ju čítal, nikdy na ňu nezabudne. Viackrát vyšla v češtine v rôznych fanzinoch, pod názvom Všechny tvé stíny aj v zbierke Od Heinleina po Aldisse – Cesta k science-fiction IV. V roku 2014 ju v Austrálii pod názvom Predestination a s rozpočtom päť miliónov dolárov sfilmovali nemeckí bratia Michael a Peter Spierigovci (Undead, Svitanie, Jigsaw) s Ethanom Hawkom, Sarah Snookovou a Noahom Taylorom.

Nešlo o žiadny veľkofilm ani o prepadák, ale našim kinám sa oblúkom vyhol, dorazil k nám len na BD a DVD. Teraz, po ôsmich rokoch, ho do repertoáru zaradil Netflix.
Film, podobne ako predloha, stojí na pointe, ktorá bola pred šesťdesiatimi rokmi zaiste nová a prekvapivá. Pretože medzitým sa stala všeobecne známou, bolo by prirodzené, ak by ju filmová adaptácia posunula ďalej alebo na jej prerozprávanie využila sofistikovaný filmový jazyk. Nestalo sa. Spierigovci pridali ťažkopádny kriminálny rámec: bezmenný agent temporálnej služby (Hawke) má zamedziť teroristickému útoku v New Yorku.
V utajení pracuje v bare, kde sa dá do reči s čudným mladým mužom (Snooková) a ten mu rozpovie svoj smutný životný príbeh. Agent mu ponúkne cestu do minulosti ako riešenie problémov. V skutočnosti ho však zverbuje pre temporálnu službu. Teroristu sa nepodarí zneškodniť ani jednému z nich. Dokáže sa vyhnúť všetkým nástrahám, akoby o nich vedel…
Prostý spôsob rozprávania – a taký chronologický, ako sa len dá – vychádza v ústrety nezainteresovanému divákovi. Kto poviedku pozná, čaká, čím ho Spierigovci prekvapia, no žiadne veľké prekvapenie sa nekoná. Paradox sa vŕši na paradox, ak si divák chce film aspoň trocha užiť, musí vypnúť logické myslenie a sústrediť sa na herecké výkony tejto audiovizuálnej ilustrácie.
Chrobák v hlave
Jean-Pierre Jeunet s Marcom Carom slávili v roku 1991 úspechy s absurdnou kriminálnou komédiou Delikatesy (Európska filmová cena, štyri francúzske národné ceny César, záplava ocenení z festivalov). O šesť rokov neskôr Jeunet sám nakrútil pokračovanie sci-fi ságy Votrelec: Vzkriesenie, ktoré dodnes rozdeľuje fanúšikov fenoménu na nadšených a znechutených.
A potom v roku 2001 prišla Amélia z Montmartru. Zvíťazila, získala si navždy miesto v srdciach divákov – a Jeunetovi zlomila väz. Jeho nasledujúce snímky Galimatiáš, Príliš dlhé zásnuby ani L’Extravagant voyage du jeune et prodigieux T. S. Spivet nedosahovali kvality sviežej a poetickej Amélie, ba boli čoraz čudnejšie. Trend nateraz vyvrcholil sci-fi komédiou BigBug, ktorú štúdiá Gaumont počas covidovej pandémie vyrobili priamo pre Netflix.

Príbeh je prostý: v roku 2045 ľudstvo naplno využíva služby domácich robotov. Keď však všemocná umelá inteligencia nadobudne dojem, že ľudia sú sami sebe hrozbou, preberie vládu a uväzní rodinku vo vilke aj s hosťami a domácimi robotmi.
O čo autorovi šlo, je očividné, pretože svoj film vystaval a la thèse. Ľudia verzus AI. Roboti, ktorí túžia stať sa ľuďmi. Bezduchí konzumenti, na ktorých ľudí mení luxusný bezstarostný život. Nič nové, ale ani nič márne. Lenže Jeunet popustil uzdu svojmu príznačnému výtvarnému videniu – a nemal zrejme vedľa seba nikoho, kto by ho strážil.