Nedávno bol do kín uvedený animovaný film Tvojazem, na ktorý nadväzuje rovnomenná kniha. Film však ponúka o čosi odlišnejšiu atmosféru. Diváka výraznejšie prenesie nielen do imaginárneho sveta Tvojazeme, ale aj do osemdesiatych rokov minulého storočia. Petržalské paneláky, niektoré ešte vo výstavbe, prázdne ulice a plné ihriská. Tak si ju pamätáme viacerí. Dnes už je iná, ale mnohé príbehy, ktoré sa v nej žijú aj dnes, zostávajú rovnaké.

Hrdinami filmu sú deti Riki a Ema a ešte hovoriaci opičiak Tidling. Ich svet je zvláštny, plný podivnej vedy, vynálezov a prístrojov, o akých sa nám ani nesníva, a pritom pôsobí starodávnejšie než ten náš. Deti ho budú vnímať v rozmere sveta fantázie a budú abstrahovať od motívov, ktoré si viac všimnú ich sprevádzajúci rodičia.
Pre nich je totiž Tvojazem vhodná tiež. Okrem nostalgického pripomenutia si vlastného detstva, ktoré stále láka napríklad starších fanúšikov série Strangers things, budú vnímať aj motívy rozpadnutej rodiny, problematického sťahovania sa matky so synom či zdravotné problémy hlavného hrdinu.
Deti to berú
Riki má problém. Teda, má ich viac. Nový byt, do ktorého sa s mamou práve nasťahovali, je cudzí, chladný, neprívetivý, otec sa neozýva a vyjsť po schodoch je pre chlapca so srdcovými problémami až príliš náročné. Mama sa snaží, vtipkuje, zľahčuje a žehlí, čo sa dá, ale ono sa to vlastne ani veľmi nedá. A Riki uteká. Do svojich predstáv, na stavenisko, kde sa havrany menia na kreatúry z iného sveta, a neskôr uniká do ríše, ktorá mu dá nádej. A pomôže jeho srdcu v skutočnom aj prenesenom zmysle.