Ponášok na Divocha by sme našli viacero. Každému asi napadne čosi referenčné, pri čom mu nabehne príbeh o človeku, ktorý mal náhle všetkého dosť. Čo sa mu stalo? Vyhorel? Precitol? Má krízu stredného veku? Konečne nabral silu vzoprieť sa systému? Podľahol depresii alebo má psychický problém? Prečo človek náhle všetko zanechá a odíde žiť sám, kamsi ďaleko?
Sviatok, ktorý nebude Čítajte Túto tému rozoberajú viaceré filmy a knihy s motívom často narába napríklad fínsky autor Arto Paasillina a Divocha trošku podozrievam z toho, že sa zľahka inšpiroval jeho knihou Zajícův rok. Aj v Divochovi je jeden zajac. Králiček. Stratený. Rozmaznaný civilizáciou a náhle vystavený konfrontácii s tým, aké to je, keď je ponechaný sám na seba. Ale, samozrejme, je len metaforou na hlavného hrdinu.
Odpojiť sa od systému
Film sa začína rezko a tempo si veľmi slušne drží. Absurdné situácie rozosmejú tak seversky. Neviem, čím to je, ale je to iný typ smiechu na odlišnom druhu humoru. Je síce priamočiary a v zásadne vôbec nie novátorský, ale absurdnosťou vývoja niektorých situácií, bizarnými scénami a úprimne, ale zároveň odľahčene podanými dialógmi môže spôsobiť akési smiechové vyprsknutia.
Pritom pointa ako taká je v podstate tragická. Je to odľahčene poňatý príbeh o tom, že všetci len niečo hráme, o nezmyselnosti existencie, o zbytočnosti bytia a o tom, ako sa každý snaží prežiť tak, ako vie, aby pri tom úplne nezošalel.
Vikingská osada s autentickým spôsobom života, v ktorej hlavný Viking žiada príchododiacich o rešpekt, a za osadou ma zaparkované elektrické BMW a v nabíjačke Iphone 6, ktorý v dedine žije šesť mesiacov a spáva na sobej kožušine, berie Divochovi – Martinovi, dánskemu mužovi v strednom veku v relatívne spokojnom manželstve a s dvoma deťmi, poslednú nádej na to, že mu niekto porozumie. Martin túži len po odpojení sa od systému. Už nevládze. Nič nechce.
