Pohoda už ľuďom chýbala. Trenčianske letisko sa vo štvrtok po otvorení rýchlo zapĺňalo. „Keď som vošiel do areálu, mal som zimomriavky,“ zaznelo z rozhovoru okoloidúcich. A to sa ešte na festivale ani nerozbehol program.
Ľudia si pomáhali stavať stany, dohadovali si stretnutia, postupne sa zapĺňali pivárne, rodičia s deťmi tancovali aj bez koncertov a niektorí návštevníci viezli na vozíkoch toľko batožiny, až to vyzeralo, akoby sa na Pohodu sťahovali. A uprostred toho huriavku žiaril veľký kruh slnečníc, uprostred ktorého bol ukrytý klavír a okolo neho si skupinka mladých pospevovala pesničky. Taký svet vo svete.
Trenčiansky festival je vlastne veľa svetov na malom kúsku zeme. No, malom. Už po pár hodinách prieskumu areálu vás môžu pekne bolieť nohy. Ale pohoda.