Bratislava 5.2.2002 - V Bratislave sa dnes otvára unikátna výstava fotografií Mana Raya, provokujúcej ikony surrealizmu
Ľudo Petránsky
Externý prispievateľ
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
V Bratislave sa dnes otvára unikátna výstava fotografií Mana Raya, provokujúcej ikony surrealizmu Tajomný predmet túžby Picasso ho s rešpektom volal enfant terrible Montparnassu. Dadaistický guru Tristan Tzara bol nadšený z jeho absurdných nápadov a surrealistický líder Andre Breton o ňom povedal, že surrealizmus a fotografia je - Man Ray. Miléniové hitparády ho určili medzi päticu najvplyvnejších fotografov dvadsiateho storočia. Aukčná spoločnosť Christie`s išla ďalej. Slávnu fotografiu od Mana Raya z roku 1926, na ktorej zachytil svoju milenku Kiki de Montparnasse, vydražili pred tromi rokmi za 600-tisíc dolárov. Je to najvyššia cena, za akú bola nejaká fotografia predaná. Dnes v Galérii mesta Bratislavy v Pálffyho paláci sa o 17.00 h otvára unikátna výstava fotografií Mana Raya. Man Ray a ženy Bol elegantný, bystrý, vtipný a plný bláznivých myšlienok. Žiadna téma nebola preňho svätá. Keď prišiel „žuvačkový“ milionár Man Ray (1890-1976) do Paríža, mal tridsať rokov. Vo francúzštine ho mala zdokonaliť barová speváčka Kiki z Montparnassu. Stala sa mu však milenkou a modelom. Kiki je dáma s husľovým telom - jej plné tvary inšpirovali Mana Raya k jednej z najslávnejších fotografií sveta. Už keď mu prvý raz sedela ako model, pripomenula mu Kúpajúce sa ženy od maliara Ingresa. Z tejto spojitosti pochádza názov jeho fotografie - Husle podľa Ingresa. Man Ray sa často hral so slovíčkami a ich významami, veď ženy boli pre neho najmä krásne dekoratívne stvorenia pre potešenie a nikdy ich nemal dosť. V celej jeho tvorbe je prítomná erotika, ochutená provokujúcimi nápadmi. Fotografoval dámy s putami, s obojkom, s drôtenou klietkou alebo skleneným zvonom na hlave. „Čo nemôžem namaľovať, vyfotografujem. A čo nemôžem vyjadriť cez fotografiu, namaľujem,“ hovorieval Man Ray, pre ktorého fotografia bola významným, ale nie jediným umeleckým médiom. „Všetko je umenie,“ hovorieval. „Viac sa o týchto záležitostiach šíriť nebudem. Celé tie tirády o antiumení sú somarina.“ Diagnóza - experiment Man Ray sa narodil vo Philadelphii ako Emmanuel Radnitzky a keď mal pätnásť, rodina sa presťahovala do New Yorku. Dostal meno Man Ray, svetová avantgarda získala novú osobnosť: s Marcelom Duchampom sa stal vedúcou osobnosťou newyorského dadaizmu, no v roku 1921 píše krstnému otcovi dadaizmu Tristanovi Tzarovi historické vety, ktorými si kúpil letenku do Európy: „Dada nemôže žiť v New Yorku. Celý New York je dada, a preto neznesie žiadneho rivala.“ Tradičné poňatie fotografie rozbil Man Ray experimentátorskou povahou. Niekedy sa až zdá, že pre neho nebola dôležitá technická kvalita fotografie - výsledok však bol výsostne výtvarný. Vynašiel špecifickú fototechniku rayografie, kde sú fotografie vyrábané bez fotoaparátu, priložením predmetu priamo na film. Nebol však len ikonou surrealistickej fotografie. Bol aj jedným z priekopníkov módnej fotografie a psychologického portrétu. Breton, Joyce, Eliot, Schoenberg, Matisse, Ernst, Artaud, Stein, Brancusi či Hemingway. Každý, čo niečo v medzivojnovej avantgarde znamenal, si rád sadol pred objektív Mana Raya. To najlepšie Kurátorka bratislavskej výstavy Helena Staubová pripravila súbor okolo 140 fotografií, ktoré pochádzajú od Luciana Traillarda z Paríža. Ten v roku 1998 daroval archív negatívov Mana Raya Múzeu moderného umenia Centre George Pompidou. Na výstave sú prezentované jeho surrealistické, dadaistické a módne fotografie, fotografie Paríža a New Yorku, ako aj portréty svetoznámych osobností. Obsahuje obdobie dvadsiatych až šesťdesiatych rokov a je v nej všetko podstané, čo ste chceli vedieť o fotografovi Manovi Rayovi.