Zuzana Štelbaská je človek dvoch svetov. Vo svojom pracovnom – ako dramaturgička v televízii Markíza – neraz rieši neprávosť, chyby štátu, utrpenie ľudí a nespravodlivosti. Jej druhý svet je svetom rozprávok, príbehov pre malých i dospievajúcich čitateľov. Ale aj dospelých, jej séria Záchranná stanica je živým pohľadom, ktorý zaujme od prvých stránok.
Ako si predstavujete svojho detského čitateľa? Pre koho píšete?
Keď som začala písať pre deti, ešte som netušila, že niekedy nejaké budem mať, a najmä mi nikdy predtým nenapadlo, že by práve deti mali byť v centre môjho záujmu. Písala som scenáre pre detskú reláciu RTVS Fidlibum len preto, že dramaturgička Halka Marčeková verila mojim schopnostiam a presvedčila ma, že mi to určite pôjde. O deťoch som v tom čase nevedela nič, nevenovala som ich svetu žiadnu pozornosť.
Jaroslav Rudiš: Do stanice v Humennom som sa zamiloval Čítajte Scenáre som písala dieťaťu, aké som si pamätala zo svojho detstva. Písala som to akejsi vlastnej spomienke na detstvo a časom som zistila, že vo svojej podstate sa ľudia nemenia, len okolnosti sú v každej ére iné. Nesúhlasím veľmi s tým, že dnešné deti sú horšie, ako sme boli my, čo je hlavný nárek každej novej generácie rodičov už od čias antického Grécka – a určite to tak bolo aj skôr, len sa nám o tom nezachovali písomné správy.
Keď sa mi neskôr narodili deti, stal sa presný opak a ja som bola ich svetom úplne pohltená. Veľa sa s nimi rozprávam, počúvam aj ich kamarátov, keď k nám chodia, často máme dom plný detí. Fascinuje ma ich vnímanie reality, dynamické vzťahy v neustále sa meniacom kŕdli smiechu, plaču, kriku, žartíkov a láskavých skutkov. Knihy píšem pre nich, pre členov týchto famóznych detských partií, či sú v nich len dvaja, alebo má ich kopa pätnásť i viac členov.
Čítanie pre mňa predstavuje istú formu zázraku. Chvíľu, keď zastane čas, ako vo vašom príbehu Stane sa zázrak. Prečo ste sa rozhodli rozprávať príbehy? Čím vás ľudsky napĺňa písanie?
Najkrajšou fázou celého knižného procesu je tvorba samotná. Tvorila a písala by som, aj keby to nikto nechcel čítať. Z tínedžerského veku mi ostalo množstvo zápisníčkov s básňami, ilustráciami a krátkymi formami, ktoré som si zapisovala pre seba. Neskôr som prešla na väčší formát zápisníkov, vznikali prvé poviedky, opäť neboli určené nikomu, len mne. Robím to dodnes.
Napísala som množstvo textov bez ambície vydať ich. Hnacím motorom je radosť z tvorivého momentu. To, že sa moje texty pre deti od začiatku páčili vydavateľstvu, že sa páčia deťom a rodičom a že moje knihy sa považujú za úspešné, je pre mňa zakaždým veľké prekvapenie.
Ide o nesmierne vzácnu pridanú hodnotu, za ktorú som vďačná. No najkrajší, najšťastnejší moment je ten, keď sa zastaví čas a stane sa zázrak tvorby – sadnem si za počítač, ruky sa prepoja s nápadom v hlave a slová sa sypú von.
Vaša Záchranná stanica bude mať po Vlčici Lune a Rysovi Leovi ešte tento rok aj ďalšie pokračovanie, Medveďa Miša. Čo je to za projekt, ako vznikajú knižky, ktoré hovoria práve o Záchrannej stanici v Zázrivej?
S nápadom na sériu o zachránených zvieratách prišli redaktori z vydavateľstva a okamžite som navrhla, nech spracujeme príbehy zo Záchrannej stanice v Zázrivej. Navštívila som ich pre iný projekt, ktorý sa nakoniec nezrealizoval, no bola som nadšená z toho, čo a ako robia.
Zuzana Štelbaská (zdroj: Foto - Archív Z. Š.)Metod Macek, ktorý je dušou stanice, tiež ihneď súhlasil, že do toho s nami pôjdu a vždy mi pred prípravou nového príbehu veľmi ochotne venuje čas, vysvetľuje, odpovedá na desiatky otázok. Série o zachránených zvieratách sú dlhodobo veľmi obľúbené, deti ich rady čítajú, no chýbali tu knihy zo slovenského prostredia.
Redaktorka Magda Poppelková, s ktorou spolupracujem najviac, túto sériu ponúkla mne, pretože sa už dlho a dobre poznáme a vie, že sa o zvieratá a prírodné procesy zaujímam, čítam prírodovedné populárno-vedecké publikácie a skrátka je to moja téma.
Sú to teda príbehy zo života?
V každej knihe je opísaný príbeh zachráneného zvieraťa inšpirovaný skutočnými udalosťami. Zachovávam prostredie, kde sa príbeh odohral, reálny je aj belgický ovčiak Akim, ktorého môžete pri návšteve stanice spoznať, a s Metodom, ktorým je inšpirovaná postava knižného šéfa stanice Maca, vždy konzultujem odbornú stránku záchrany.
