Spomienky Woodyho Allena sú fascinujúcim pohľadom do zákulisia jeho života, občas okázalé a cynicky vtipné, chvíľami veľmi smutné a zároveň, najmä k svojmu koncu polemizujú s dobou a problémom politickej korektnosti a nekorektnosti, ktorej si užil tiež dosť.
Jazyk plný humoru Čítajte Nie je to čítanie, ktoré by ste si len vychutnávali, a užili si prúd roztatáreného spomínania starnúceho filmára a spisovateľa (spomienky písal, keď mal 84 rokov, vyšli v origináli v roku 2020). Aj keď podstatnú časť tvoria práve retrospektívne pohľady na New York a umeleckú – filmovú, divadelnú, komediálnu – scénu od polovice minulého storočia. V nejednom prípade prekvapia, zaskočia a odhalia, ako funguje kultúrny priemysel v USA (naozaj sme tu tak trocha za opicami).
Woody Allen a Scarlett Johansson pri nakrúcaní filmu Vicky Cristina Barcelona (2008) (zdroj: Foto - Archív SME)Tú o dosť vážnejšiu časť spomienok (a, našťastie, rozsahom menšiu) tvoria roztrpčené poznámky na to, čo sa vlastne vykľulo z jeho rodinného života po tom, ako ho jeho bývalá partnerka Mia Farrow obvinila zo sexuálneho zneužívania ich nevlastnej dcéry v čase, keď už Allen žil so svojou dnes už súčasnou manželkou, pôvodne adoptovanou dcérou Soon-Yi. Špinavá bielizeň, ktorú „supermatka“ Mia Farrow vytiahla, však hodnotu knihy neznižuje, aj keď povesti Woodyho Allena ublížila.
Nepreceňujte ma!
Ak chcete vstúpiť do sveta Woodyho Allena (1935), nie je dobré byť nepripravení. Mali by ste vidieť aspoň pár jeho filmov (napríklad Annie Hallová, Všetko, čo ste vždy chceli vedieť o sexe (ale báli ste sa opýtať), Polnoc v Paríži, Hannah a jej sestry či Manhattan). A prípadne si vychutnať jeho prístup k textu a humoru ako takému v jeho rozsahom skromných, ale humorom veľmi bohatých poviedkových knihách.
