Kedysi ste ho mohli cez týždeň vidieť na javisku v Slovenskom národnom divadle a cez víkend ako latino tanečníka v kluboch. Dnes už profesionálne tancuje len v Balete SND, no vraví, že keď počuje tóny latinskoamerickej hudby, nikdy neostane sedieť.
Čerstvý sólista Baletu SND ADRIÁN SZELLE má za sebou úspešnú a náročnú divadelnú sezónu.
V rozhovore pre SME NÁRODNÉ hovorí o tom, prečo netúži byť prvým sólistom, o tom, aká bola jeho cesta do Slovenského národného divadla, aj o tom, že niekedy svoju profesiu radšej zatajoval.
Stodruhá divadelná sezóna v SND je na konci. Aká bola?
Trochu chaotická, by som asi povedal. Stále sme zažívali pandemické obmedzenia a ešte stále sme si aj zvykali na nové vedenie. Ale pre mňa osobne bola dobrá.
Vždy som chcel tancovať štýl, ktorý do repertoáru priniesla premiéra titulu Rukopisy majstrov, potom prišiel Fashion Ballet ´22, ktorý mal obrovský úspech, dokonca som bol povýšený z pozície demi-sólistu na pozíciu sólistu, takže zhodnotil by som to tak, že záver sezóny bol mimoriadne vydarený a úspešný.
Z demisólistu sa z vás stal sólista, no v balete je ešte jedna latka aj vyššie – pozícia prvého sólistu. Je to vašou ambíciou?
Nie je mojou ambíciou byť prvým sólistom.
Len talent nestačí, v umení platí, že príležitosť je nad zlato. V tanci aj dvojnásobne Čítajte Naozaj?
To sú princovské roly, v ktorých som si sám seba nikdy nepredstavoval. Nemyslím si, že tie najvyššie postavy v klasických baletoch sú úplne ideálne pre mňa. Dokonca som si sám seba nikdy nepredstavoval ani ako sólistu.
Vždy som sa cítil dobre ako demi-sólista, čo znamenalo, že som si z času na čas zatancoval sólo aj v klasických baletoch, v moderných baletoch možno trochu viac, lebo v tom štýle si viac verím. Pozícia demi-sólistu je na toto úplne dostačujúca.
Prídu s rolou sólistu aj vyššie očakávania?
Áno, je to oveľa väčšia zodpovednosť a možno aj stres. Ale ako prvý sólista sa naozaj nevidím. Niekto by mi asi povedal, že či som normálny, ale ja som bol naozaj spokojný ako demi-sólista.
Nechcem, aby to vyznelo nevďačne, som naozaj veľmi potešený aj poctený týmto povýšením a veľmi rád si zvyknem aj na prácu sólistu. Ale bol to pre mňa šok, lebo vtedy, keď to prišlo, som to nečakal.
Úprimne sa bojím, či už som pripravený niesť zodpovednosť sólistu, ale vedenie baletu ukázalo, že má vo mňa dôveru, a ja preto urobím všetko, aby som splnil a možno aj prekonal ich očakávania.
Adrián Szelle sa stal sólistom Baletu SND na konci 102. divadelnej sezóny (zdroj: Marian Furnica)Kedy ste vlastne zistili, že chcete tancovať?
Ja som ani nevedel, že chcem tancovať, mama to vedela. Ona ma prihlásila do ZUŠ v rodnom Šamoríne a tam sa stala taká náhoda, že vo mne učiteľka uvidela potenciál. Povzbudzovala ma, aby som skúsil prijímačky na konzervatórium v Bratislave. Skúsil som a zobrali ma.
Keď som nastúpil, moji spolužiaci už vedeli základné pozície a kroky, ja som nevedel nič. Pamätám si, že mi povedali, aby som opakoval po spolužiačke, a ja som všetko robil presne opačne.
Vlastne som ani nevedel, že idem na balet, iba že idem na tanečnú školu. Mal som vtedy 11 rokov. Ale potom to zrazu išlo, až sa táto náhoda stala mojou profesiou.
Aká bola potom vaša cesta po škole až do Slovenského národného divadla?
Absolvoval som Baletnú akadémiu Viedenskej štátnej opery a dostal som ponuku na zmluvu v Semperoper Drážďany a zároveň v Slovenskom národnom divadle. Vtedy mi však riaditeľ baletu vo Viedni sľúbil, že ak ešte rok ostanem v súbore Wiener Staatsoper Junior Company, čo je niečo medzi školou a divadlom, tak mi potom ponúkne zmluvu vo Viedenskej štátnej opere. Na základe tohto prísľubu som teda odmietol miesto v Drážďanoch aj v SND a ostal som tam. Po roku však už jeho slovo neplatilo a zmluvu mi neponúkol.
Novinka Rukopisy majstrov v Balete SND je prelomovým titulom Čítajte Čo sa stalo?
Povedal mi, že na to nie som psychicky pripravený. To ma vtedy dosť zdeprimovalo a demotivovalo. Napísal som preto vtedajšiemu riaditeľovi Baletu SND Jozefovi Dolinskému, či náhodou ešte nie je možnosť získať zmluvu v SND, či nemajú voľné miesto. On ma pozval na pohovor a napokon mi zmluvu dal.
Tak sa začalo moje pôsobenie v SND. Ale nebol to veľmi dobrý štart, lebo ako som bol demotivovaný, nemal som ani chuť na sebe pracovať. Nechodil som na tréningy, neprišiel som na generálnu skúšku Slovenských tancov a deň pred premiérou ma preto choreografka z predstavenia vylúčila.
